Rise of a Scorpion (Mike, Hospi, Itachi, Medusa)

Kapel



To viete že je! povedal som úprimným a arogantným hlasom a moja pozornosť sa dala do ešte vačšieho pozoru

Shokushu

Som Shokushu a mám tu s tebou stretnutie, Kapel... povedal som mu a vykročil som oproti nemu.

Kapel

Hmmm Shukushu, to je to meno na ktoré som čakal, pozeral som pred seba a pousmiaty som sa stál opieral no ostrie bolo ešte poviťiahnuté

Shokushu

Ja som Shokushu... no to je jedno... Predpokladám, že vieš, prečo tu som... Prečo sa k nám chceš pridať? spýtal som sa ho.

Kapel

Ide o to že to čo by som chcel robiť, nieje možné v žiadnej z ninjovských dedín, vyvolalo by to iba chtíč po vojne a nechcem aby tolko nevinných ludí kôli mne pokladalo život na oltár nedobrovolne, a tiež viem že sa mi zíde menšia pomoc kedže sám niesom až taký silný, zavreté oči vyvolávali pokoj pri tomto monológu, no duša bola divoká a chaotická rozrezávala ma zvnútra

Shokushu

Hmm... nejaký pacifista... pomyslel som si.
Predpokladám, že hovoríš o zabíjaní, hmm? povedal som a mierne som si oblízol pery.
No... a aké máš teda schopnosti? Predpokladám, že si bojovník... Tak čo vieš? spýtal som sa ho.

Kapel

Obzrel som sa po ńom lahkým pohľadom a povedal: elitný vycvik boji s katanou bol som samurai: chrámová stráž, popritom som vysunul čepeľ katany a hladel nanu upretene ju moje oči hladkali pohľadom, dotýkali sa jej nádhernej hladkej čepele ktorá dokázala rozrezat jemnú pokožku na nepoznanie, genjutsu v tom som majster, a ninjutsu to celkom ujde

Shokushu

Fajn... Takže... spravíme ten istý postup, aký sme spravili pri kolegovi... povedal som a kývol som hlavou na Mumeia.
Poď za mnou. povedal som Kapelovi.

Kapel

Hrot meča som pohnutím zápesti otočil proti mne a zasunul ale vedla do pošvy, odrazil som som sa chrtom od stĺpa a šiel som za nechutne vypadajúcim možno budúcim týmovým partnerom

Shokushu

Došli sme zase do lesa...
A našli sme ďalší tábor banditov...
Deja vu...
Predveď sa... povedal som Kapelovi.

Mumei

Stále som s nimi potichu išiel a následoval ich...
Čakal som ako sa sa Kapel predvedie...
Pozorne som ho sledoval... každú sekundu... chcel som vidieť čo dokáže, zaujal ma hlavne s tým genjutsu.

Kapel

Opatrne som pohliadol na bandu nechutných, hriešnych chlapíkov, ktorý sa smiely im vtipným historkám zaťiaľ čo im pečené mäso vyskakovalo z úst a umasťovalo im zarastené brady, pousmial som sa a všimol som si ako jeden išiel vykonať potrebu do lesa, hneď som sa opatrne presunul jeho smerom akurát ked si išel rozopínať nohavice som sa predním zjavil dobrý večer a prepáč a jedným prudkým vysunutím katany som videl tvár smrti pred sebou, chudáka som rozťal šikmým rezom cez od ramena až po bok, a potom ako som videl že chce kričať tak som vzapetí prechyťil rúčku katany a preťal mu hrdlo tak len stihol zachlochtať a krv začala striekavo utekať z tela, potom som, som sa skrčený skryl za stan a pozrel sa, boli ešte 8 mi, vyšiel som pred nich meč som dvihol vysoko nad hlavu a zakričal som bojovím pokrykom a rozbehol sa po nich, čakru som zamiešal do hlasu (akuma no jutsu), čiže vačšina sa so strachom v očiach vykotila z lavičky a začala neohrabane sa dvíhať a utekať, skočil som na prvehého a zabodol ho priamo do zeme do srdca, hneď som dvihol pohlad na dalších, no niektorý tasili nože, tak som podišiel k ním a na jeho nečakanie som sekol zospodu čiže nôž mu z ruky vypadol do jeho vlastnej mláky krvy, otočil som sa a sekol no bol som zablokovaný a s jeho sadistickým úsmevom v tváry ktorú osvetlovaľ plameň, pravou rukou som popod meč mu zaťal drápy hlboko do čeluste čiže sa jeho tvár kryvil do bolestného vyrazu a čo bolo horšie, chytil som jeho sánku a šklbol, čiže ako som sa otočil o 360 stupnov som mu presekol hrdlo aby už netrpel, zvyšok namňa pozeral, vedel som čo vidia, vidia pekelné stvorenie démona, ktorý sa knim blížil s výkrikom odhodlania oni ho opätovali výkrikom strachu, a už som iba sekol, nemé tváre padli na zem, všetkým som naraz nakreslil cez hruď šarlátovú čiaru smrti..

Shokushu

... to muselo boleť... zhodnotil som.
Priskočil som ku Kapelovi.
Výborne, priam skvelé povedal som a oblizol som si pery.
Je váš čas... zavediem vás do sídla, kde sa stretnete s Leadrom. povedal som a vybrali sme sa na cestu...

Mumei

Hai... Vydal som len zo seba...
Konečne sa stretneme s Leaderom...
Tam nám snáď povedia o čo ide...

Kapel

Ako som si vypočúval jeho komplimenty opetoval som to Ďakujem a uklonil som sa, popritom som švihnutím do strny odplašil krv z mojeho meča a schoval ho, a potom som to isté spravil s rukavicou no odložil som ju len vedľa tela a išiel som snimi, ešte neposledy som sa obzrel za nebohými mrtvolami plávajúcimi v rieke neštastia, a uklonil som sa a pokračoval

Shokushu

Išli sme dlho...
Bol už večer, keď sme dorazili na určené miesto.
Bolo to na juhu Ohnivej zeme, pri hraniciach. Hustý les a jedna veľká hora.
Prišli sme k hore...
Spravil som pećate... Kopa balvanov zmizla.
Prešli sme dlhou jaskyňou, ktorá mala kopu odbočiek... bolo to bludisko...
Napokon sme došli k stene, na ktorej bol takýto znak:

Začal som robiť zložité pečate...
Chvíľu to trvalo, kým som skončil...
Stena sa začala otvárať...
Boli to vlastne jedny veľké kamenné dvere.
Vošli sme dnu...
Bola to ďalšia jaskyňa, ale o túto jaskyňu bolo starané. Mala v sebe vysekané presné izby, rovnú podlahu a podobne. Skutočné obydlie.
Bola to vlastne jedna veľká tmavá chodba, osvetlená len fakľami. Po bokoch boli dvere. A pred nami, na konci chodby, boli jedny veľké, dvojkrídlové dvere.
K nim sme išli... Otvoril som ich.
Bola tam kopa prístrojov, skríň, rôznych fľaštičiek s divnými tekutinami.
A oproti nám bol stôl, za ktorým niekto sedel. Nebolo mu vidno do tváre kvôli tieňu.
Vitajte. povedal neznámy.

Kapel

Ohromenie mnou zatriaslo keď sme vošli do úkrytu, tolko veľkoleposti, no pokračoval som, zrak mi uhýbal do všetkých smerov pretože bol zvedavý na všetko čo tu je, potom ma však zobudili slová "Vitajte" otočil som sa na neznámu osobu a povedal Dobrý večer hrubým hlasom

Mumei

Koniec koncov sme išli všetci traja do úkrytu...
Nasledovali zložité pečate, jaskyňa a konečne... Leader...
Chcel som mu vidieť do tváre... Ako vás máme volať? Opýtal som sa ako prvé. Leader-sama by znelo blbo.

Leader

Hm... ide rovno k veci, čo?
Na pozdravy som si našťastie nejako veľmi nepotrpel.
No... tak sa vám predstavím... som...
Môj hlas bol tak prázdny... akoby som nemal emócie.
Naklonil som sa dopredu.

Spoiler:

Akasuna no Sasori... povedal som.
Čakal som na ich reakcie...
Slávny bábkar, nukenin, člen Akatsuki, považovaný za mŕtveho... sedel pred nimi a predstavil sa ako Leader organizácie, do ktorej práve vstúpili.

Mumei

Ukázal sa nám... bábkar jeden...
Teraz by sa hodila reakcia "nepoznám" alebo "a čo ako?" , ale ja som povedal len skromne... Sasori-sama... Povedal som prehltol, nepatrne... Mne hovoria Mumei... Takže o čo tu ide?

Kapel

Pozeral som naneho znudeným pohľadom....aha...no dobre ajtak ťa nepoznám a opovrhujúco som hodil pravou rukou smerom k nemu

Sasori

Premeriaval som si oboch.
Jeden prejavoval úctu a druhý zase pravý opak.
Hm... no, takže ste sa rozhodli pridať sa do našej skupiny. Takže... zrejme ste už povedali ciele Shokushimu, ale zopakujte ich teraz aj mne. Aké sú vaše ciele?

Kapel

Uprel som horiace oci na neho a povedal hrubym hlasom v ktorom bola vliata nenavist,hnev, krv, temnota POMSTA!

Mumei

Kapelová reakcia ma celkom zaskočila, nič pre mňa...pomsta... to slovo je hlúposť.
Chcem nájsť zmysel svojho bytia... Odpovedal som.
Inými slovami, nemám vlastne ciele, chcem byť niekomu užitočný. Môj jediný cieľ je teda stať sa dostatočne silný, akokoľvek, aby si ma niekto cenil... Povedal som neutrálne a však úprimne.

Sasori

Výborne, Mumei... povedal som mu.
Potom sa môj pohľad uprel na Kapela.
Pomsta... komu?
Za celý čas som bol chladný, môj hlas bol prázdny...