Rise of a Scorpion (Mike, Hospi, Itachi, Medusa)

Mumei

Sprchoval som sa...
ČO SI TO KU*VA DOVOLUJEŠ?!?! Ozvalo sa...
Neriešil som to a sprchoval sa ďalej...
Keď som sa osprchoval, utrel som sa uterákom a zase sa obliekol do svojho klasického odevu...
Mokré vlasy som neriešil, však vlasy časom uschnú...
Potom som sa dal na pochod, konečne nájsť Kapela...

Neko

Uchylákovi urážky jsem nevnímala, jen jsem nad nimi protočila oči. Mezitím co se mezi Sasorim a Shokushem spustila ošlivá hádka, šla jsem uvolnit Kapela z okovů. Jeho zranění potřebovali ošetřit a on se hlavně potřeboval vyspat.

Kapel

Dvihol som znova pohľad, a chabý výsmešný smiech som venoval Shokushouvy, no neboj....ja ťa ešte dostanem potichu a chraplavo som mu povedal a vykašlal krv

Mumei

Prechádzal som základňou...
Úplne pokojne, nedajúc ani náznakom najavo potrebu spánku, vlastne ju možno ani nemám... Sám neviem.
Pomaly som prichádzal k miestnostiam, odkiaľ sa šírili tie zvuky...
V celej základni akoby čerta zabili, okrem tých spomínaných miestností...

Sasori

Zdvihol som obočie.
Shokushu... som šéf Unazuku, a musím robiť to, čo je pre skupinu... hovoril som bezcitne.

Shokushu

MŇA TO KU*VA NEZAUJÍMA, TY IDIOT!! ČO SI O SEBE MYSLÍŠ!! ŽE KEĎ ZOBEREŠ SASORIHO BÁBKU A POUŽIJEŠ TO JUTSU AKO ON, ŽE SI KING!?! SI NULA, JA SOM SYN VEĽKÉHO OROCHIMARA!!!! reval som. Totálne mi vytiekli nervy...

"Sasori"

Rozšírili sa mi zreničky...
Toto nie... on to vykecal... vykecal, že nie som pravý Sasori...
Shokushu... povedal som ľadovým hlasom...

Shokushu

Vydýchaval som sa...
Keď som počul Sasoriho ľadový hlas, tak mi došlo, čo som práve vykecal...
Pozrel som na Kapela a Neko...
Hups...

>Mumei

Išiel si po chodbe a boli otvorené dvere... počul si celú hádku.

Kapel

Zarazil som sa keď som toto počul, no tiež mi bolo jasné že veľa prekvapení môžem čakať v skupine divných zákerákov pokope, no kamarat, papa....povedal som vysmešne smerom k Shokushuovy

Neko

Na chvíli jsem se zarazila. Cože?...Takže tohle není pravý Sasori?...Klame nás?....Chvili jsem nevěřícně koukala do zdi. Pak jsem se vzpamatovala a konečně vyprostila Kapela z pout. Musela jsem ho podpírat, jak moc byl vyčerpaný. Podívám se na Sasoriho, či kdo to vlastně je. I přes to mi zachránil život a já...... Odvedu Kapela do jeho pokoje, ať si odpočine. řeknu a jdu s ním pomalu ke dveřím.

Kapel

Keď mi dala dole okovy, krvou posiate zápestia konečne zakričali radosťou od slobody, a ja som iba zasičal ako sa chladný kov oddelil od mojich otvorených rán, ktoré doteraz spolunažívali, moja ruka dopadla okolo ramien Neko, a pomali sme kráčali preč z miestnosti hrôzy a neštastia, ešte teraz mi zaslzilo oko pri pohlade na nemo kryčiace tváre do vetra hrôzy, no išiel som daľej Ďakujem povedal som potichu s dávkou vyčerpania,

"Sasori"

Keď okolo mňa Neko a Kapel prechádzali, tak som na nic pozrel očami...
Nedalo sa veľmi vyčítať, čo si o mne teraz myslia...
Na chviľku som zavrel oči, ale potom som opäť pozrel ľadovo na Shokushuho.
Shokushu... povedal som ľadovo.

Shokushu

Došlo mi, že toto som dosť posral. Ale zase vo mne pulzovala zlosť na ten jeho zákaz...
Nevedel som, čo urobí...

"Sasori"

... uprac tie telá a ukľudni svoje chúťky. To je všetko. povedal som bezcitne, otočil som sa a vyrazil som za Neko a Kapelom.
Išiel som hneď za nimi...
Čakal som na ich reakciu...

Neko

Nemáš za co děkovat. řekla jsem Kapelovi a dotáhla ho na chudbu, kde se k nám připojil i "Sasori". Usmála jsem se na "Sasoriho". Dovedeš mě do nějaké ošetřovny, nebo aspoň do jeho pokoje? Víš, že se tu ještě nevyznám. Jinak jeho rány nejsou zas tak vážné. Jen pár obvazu, ale hlavně spánek.

"Sasori"

Nastala chvíľka ticha...
Ukázal som na jedny dvere.
Tam má izbu. Jedinú ošetrovňu tu má Shokushu. povedal som jej vecne a bezcitne.
Je toto všetko, čo mi na to povie...?

Kapel

Ironicky a chrapľavo som sa pousmial, to radšej skapem alebo ho tam zabijem, takže prosím do mojej izby, Dakujem, a snažil som sa opatrne vykročiť tým smerom

Neko

Pomalu jsem vyrazila do Kapelova pokoje. Ještě než jsem zmizela za dveřma pokoje řekla jsem "Sasorimu" počkej tu na mě....V pokoji jsem Kapela obvázala obvazy a nechala spát, nic víc nepotřeboval. Pak jsem se vrátila na chodbu k "Sasorimu". Takže? zeptala jsem se.

"Sasori"

Takže... Čakám na tvoju reakciu... povedal som jej popravde.

Neko

Jsem sklamaná, že jsi mi lhal, ale asi to mělo svůj důvod. Avšak teď už bys mohl říct své pravé jméno. řeknu a dívám se mu rovnou do očí.

"Sasori"

Hm... hovor mi Neo Sasori. povedal som jej a odvrátil som od nej pohľad.
Bábková forma mi umožňovala necítiť pocity... a teraz sa mi to dosť hodilo.
A veľmi veľký dôvod to skutočne nemalo...
Vydal som sa po chodbe, smerom do svojich, vlastne našich komnát.

Spoiler:

Kapel

Po starostlivom ošetrení našla krv svoje hranice a vpilo sa do vaty pod obvazmy, poďakoval som ešte raz Neko a jak sa dvere zatvorili, a moju tvár ohmatal tieň pozeral som do stropu a mal som pred očami stále tie ich desivé nežné tváre, päste zovreté, koža sa napínala, a obvaz to nevydržal a praskol v oblasti zápästia

Neko

Neo Sasori? Hmm rozumím. Jen řeknu a sklopím pohled do země. Pak jsem pohled vrátila zpět a pozoroval jak odchází. Když zmizel, rozhlédla jsem se po chodbě a zjistila jsem, že stojím vedle uchylákova pokoje a že bych měla raději vypadnout. Brala jsem to různými uličkami, až jsem se dostala do kuchyně. Po tom všem mě úplně přešel hlad, a tak jsem si jen sedla ke stolu s pitím.

Mumei

Počúval som ich tu hádku...
Bolo to hlúpe, ľudia sa hádajú len tak, pre mňa nepochopiteľné...
Potom som sa radšej schoval do kúta, prechádzala totiž okolo Neko s doráňaním Kapelom a neskôr aj Sasori...
Čakal som, kedy sa to tam všetko vyprázdni od ľudí...
Čo nevidieť odišiel Sasori a potom aj Neko. Kapel bol v izbe...
Vyšiel som teda pomaly z kúta a pootvoril teda Shokushuovu izbu a vošiel dnu... Bol tam Shokushu a robil poriadok so svojimi "telami"...
Môj pohľad teda skĺzol na jedno z tiel... Prečo to vlastne robíš? Opýtal som sa úplne neutrálne, pritom Shokushu ani možno sám nevedel na čo konkrétne sa ho pýtam.

Shokushu

Upratoval som... do mojich komnát došiel Mumei... bol som ticho, ďalej som upratoval.
Zrazu sa ma spýtal jeho otázku.
Pozrel som naňho... Hm... ak myslíš znásilňovanie, tak pre potešenie. odpovedal som mu s miernym úškrnom a ďalej som upratoval.

Mumei

Pre potešenie? Prečo si potom v organizácií, ktorá ti bráni v potešení? Opýtal som sa ho. Hovorím o tej žene... Dodal som úplne chladne a vošiel viac dnu. Trošku som sa tam obzeral, čo tam má a tak až som prešiel k tej stene, kde predtým visel Kapel. Dotkol som sa onej steny prstom a zobral tak z nej trochu krvi. Krv som následne ochutnal. Ani tá krv nemala chuť...

Shokushu

Hm... ak náš plán vyjde, tak budem mať potešenia koľko chcem. Presne preto som tu. povedal som a uškrnul som sa.
Chceš vlastne niečo, alebo sa chceš len rozprávať? spýtal som sa ho. Ďalej som upratoval...

Mumei

Soka... takže o toto ide Sasorimu-sama... Povedal som.
Nič nepotrebujem... Dodal som a obzeral som si to tam ďalej.

Shokushu

Nie ty idiot! Sasorimu skutočne o moju zábavu nejde. povedal som mu pomerne rozladene.
Chápal som, o čo mu ide... Náš plán ti nepoviem. povedal som mu narovinu.

Mumei

Upokoj sa, Shokushu-san. Je mi jasné, že Sasorimu-sama nejde o niečo tak bezvýznamné, ako si ty. Začal som a ďalej si to tam obzeral, bez záujmu o Shokushuové výstupy.
Lenže z tvojej predošlej odpovede a z toho pokusu, čo robil Sasori-sama sa dá dovtípiť, o čo mu ide... Dodal som a schoval ruku, ktorou som doteraz skúmal všetky predmety, do vrecka. Tu som skončil... Povedal som a otočil sa k dverám. Pomaly som kráčal preč...