Nový člen (Horox & Mike)

Sephiroth

Držal som sa prevažne vo vzduchu... moje skoky boli neprirodzene vysoké, hlavne keď sme nemohli ani používať chakru,
Sekal som rýchlo a presne, triafal som slabiny ich brnení, a zároveň som sa obratne vyhýbal a blokoval som všetky ich útoky...
Popri tom všetkom som mal úplne pokojný výraz...

Kanuzaku

Bojovníci boli rovnako silný ako hrozivo vyzerali.
Presný, efektívny, agilný, obratný.
Ked som niektorého z nich úderom meča zrazil na zem, alebo rozsekol na poly, jeho telo zmizlo v zelenej pare.
Boli to pravdepodobne len starobylé duše bojovníkov v ich zachovaných brneniach v sarkofágoch.
Rozdelili si úlohy, takže tridsať z nich útočilo na Sephiho, a ostatok na mňa.
Piatich sa mi už podarilo poraziť, boli obratní aj napriek ťažkému brneniu.

Sephiroth

Boli to silní protivníci, zvlášť, keď nebolo možné používať chakru a jutsu... boj bol teda o dosť ťažší a dlhší...
Boli rýchli, obratní, silní a presní...
Ale ja som bol rýchlejší, obratnejší, silnejší a presnejší...
Triafal som ich presne do slabých miest v brneniach, ich pohyby som po čase predvídal, keďže všetci bojovali veľmi podobne... a ani na sekundu som sa nezastavil, ani na sekundu som nevyšiel z rovnováhy a nestatil svoj kľud a chlad...

Kanuzaku

I ja som dokázal po určitom čase odhadnúť ich pohyby.
Techniky, ktoré používali, boli staré stovky, možno tisícky rokov, takže aj na svojich 100% nemali šancu.
Navyše, brnenia mali staré, takže už neboli pevné ako kedysi.
Napokon padol aj posledný, ktorého som rozsekol napoly jediným švihnutím meča...
... rýchlo som skontroloval Sephiho, či sa mu podarilo vyhrať tiež.

Sephiroth

Bez ujmy... bez jediného škrabanca som stál a pozeral na Kanuzakuho...
Neviem kolko som ich dostal, mohlo ich byť tak 30 až 40...
Kanuzaku dostal posledného...
Pozrel som na celú meistnosť okolo a na sarkofág, z ktorého vyšiel prvý strážca...

Kanuzaku

Vyzeralo to tak, že Strážca sa počas boja odkradol dalej. Za sarkofágom z ktorého vyšiel bola tmavá chodba.
Dokončíme to. vyhlásil som a vyšvihol meč na rameno.
Vošiel som do chodby a prešiel krátkou pasážou do dalšej veľkej sály.
Toto už ale niečo bolo...
... bola to obrovská kruhová miestnosť. Dokonale čistá, vlastne to bola dokonalá polkruhová kupola.
V strede však bol akýsi podstavec, a na podstavci ležal... meč.
Už z tejto diaľky (50 metrov) bolo cítiť jeho neuveriteľnú, nevyspytateľnú a starobylú moc. Okolo seba mal však akýsi štít.
Pred ním stál Strážca a hned som vedel, že Strážcu treba poraziť, aby sme sa dostali k meču.
Tak pod! rozbehol som sa na Strážcu a zaútočil.
Naše meče sa stretli, a ja istý víťazstvom, som na chvíľu stratil pozornosť...
... BOOM!
Preletel som zo dvadsať metrov a zaboril sa do dlážky.
S týmto už neboli žiadne hry.

Sephiroth

Išiel som za Kanuzakom... došli sme do velkej kruhovej miestnosti...
Kanuzaku zaútočil na posledného strážcu... ten ho odrazil jedným úderom...
Bolo jasné, že tento bude omnoho ťažší oriešok...
Ale dobrá správa bola, že som znova pocítil svoju chakru...
Pripravil som si Masamune do bojovej pozície...
Ty si zrejme posledný... A najsilnejší...

Strážca

Môžte opať používať svoje čary, ale to vás v žiadnom prípade nezachráni.
Bolo si treba uvedomiť, že v tej dobe, v akej bola táto hrobka postavená, žiadni shinobi neexistovali. Rikudou sennin sa vyskytol oveľa neskôr, a tak Strážca nepoznal niečo ako čakru.
Prejdením toho zrkadla ste mali zomrieť, avšak vás zachránila vaša zvláštna mágia. dodal mierne rozhorčene, dunejúc spoza prilby na ktorej bola skrivená tvár.
Ak ma však zničíte, meč sa zničí tiež. dopovedal a dalej stál na mieste, kde bol predtým.
Ešte stále neviete čo hľadate?

Kanuzaku

Sephi, čo to hovorí?! spýtal som sa. Môj hlas sa ozýval v celej sále, takže som nemusel ani moc kričať.

Sephiroth

Ten meč... čo je zač? Vyžaruje z neho obrovská sila... povedal som mu celkom chladne a bez emocii v hlase...
Hovoríme o tom meči, Kanuzaku... odpovedal som Kanuzakovi a potom som znova pozrel na strážcu...

Strážca

Je to MURAMASA!
Tomu rozumel už aj Kanuzaku.
Nechápavo sa zatváril.
Ale.... ale..... Muramasu sme už našli! zakričal Kanu na Strážcu, no ten ho ignoroval.
Strážca vošiel do bariéry a meč zdvihol z podstavca.
Schytil ho pevne do rúk a bolo vidieť, že dokonale s ním splynul.
Muramasa cíti svojho brata, veľmi blízko. povedal Strážca, pozerajúc na Sephirotha. Sklonil hlavu a zrak mu spočinul na Masamune ktorý držal Sephiroth.
Tak podte, a ukážte, že ste hodní získať tento artefakt! povedal už klasickým jazykom, a razom sa objavil pri Kanuzakovi. Jedným bleskovým švihom mu sekol do chrbta, ale ich meče sa stretli, lebo Kanuzaku stihol zareagovať.
Bolo to pretláčanie... z oboch mečov tryskala čakra, a mocná energia strieľala na všetky strany...
Napokon však....... CRASH!
.... v Kanuzakovom pohľade sa objavil nevýslovný výraz hrôzy. Jeho meč sa mu zlomil pod náporom Muramasy. Strážca neotáľal, a použil špeciálnu schopnosť Muramasy - pohltil Kanuzakov meč, a teda ešte viac zosilnel.
Bleskovo zaútočil aj na Kanuzakuho, pravdepodobne chcel uštedriť finálny úder.

Sephiroth

Tak toto je skutočná Muramasa...
Strážca zaútočil na Kanuzaka... zlomil mu jeho meč a pohltil ho...
Napriahol sa na finálny úder...
Ale narazil na čepeľ Masamune... Objavil som sa totiž pred Kanuzakom skôr, ako ho stihol Strážca zabiť...
Z oboch mečov začala sršať neskutočná sila...
Pôsobivé...

Kanuzaku

Kanu sa rýchlo vzchopil, aj ked bol mierne vykoľajený zo straty meča a zo zistenia, že Strážca má Muramasu.
Sephi tam prišiel včas, aj tak by som sa vyšmykol Strážcovmu úderu, ale o to mi išlo, aby sa dostal do pretláčania.
Teraz bol Strážca v pretláčaní, a ja som mal voľné ruky.
Raiton: Gian!
Smerom na Strážcu vyletel obrovský výboj elektriny, ktorý si všimol, ale nemohol nič rob...
...

Strážca

Strážca sa silným švihnutím meča vyňal z pretláčania, a Muramasu vložil rovno do cesty Raitonu, ktorý poslal Kanuzaku.
Muramasa ho pohltila, a začala iskriť jeho silou. Teraz mal Muramasu nabitú dosť silným Raitonovým Jutsu...
Kanuzaku sa zatváril bezradne a odskočil k Sephimu.

Sephiroth

Ty si tomu dal... povedal som Kanuzakovi s nadvihnutým obočím...
Obratil som sa na strážcu...
Masamunom začala prúdiť moja temná chakra...

Kanuzaku

Zaklial som a premýšľal čo urobiť dalej.
Nechať si takto ľahko rozbiť meč... mal som, doriti, ísť od neho preč a nie pretláčať sa... takže to Muramasa napokon je... čo teda má Suzuki?
Jutsu naňho fungovali, lebo by ho nevybránil. Bolo ho treba nejako zbaviť meča, alebo mu ho nejako znehybniť. Aby som ho trafil s Jutsu.
Sephi, musíš mi ho dať nejako na Jutsu... Muramasou to vždy pohltí... ty máš Masamune, takže ti meč nerozbije.

Strážca

Celý čas mlčal a teraz stál, pozeral na nás.
Muramasa potichu pulzovala elektrinou.

Sephiroth

Hm... za pokus to stojí...
Pozeral som mu do očí...
Vytvoril som genjutsu, ktoré mu ukazovalo, že naňho útočím...
Chcel som si overiť, či naňho genjutsu účinkuje...

Strážca

Ako som povedal, tie čary na mňa nefungujú. povedal Strážca.
Kedže to bola len nehmotná duša navlečená v brnení, akosi naňho nefungovalo Genjutsu...
Kanuzaku sa uškrnul.
Ty si tomu dal.

Sephiroth

Bez slova a bez emocii v tvári som proti nemu vyrazil...
Masamunom prúdila moja chakra...
Moja rýchlosť a presnosť sekov bola neuveriteľná...

Strážca

Strážca začal bojovať opatrnejšie, a taktickejšie.
Masamune v rukách toho mocného muža nebola žiadna hračka.
Vedel dobre, že nemá nikoho s tým mečom podceňovať, a rozhodol sa tak aj neurobiť.
Každé seknutie, úhyb vyberal opatrne, a do boja vkladal všetok svoj bojový um.

Sephiroth

Vykrýval všetky moje útoky, a ja som vykrýval všetky jeho útoky... Bol to veľmi vyrovnaný súboj...
Hm... uvidíme, čo spraví teraz...
Z ničoho nič som zmizol a ostalo po mne len pár čiernych pier...
Objavil som sa pri stene... Napriahol som meč a sekol som horizontálne naprázdno... avšak sek z môjho meča sa zhmotnil a letel ďalej... to sa stalo v priebehu sekundy a ja som opäť zmizol a ostalo po mne len pár čiernych pier...
Toto sa opakovalo ešte dva krát...
Leteli naňho takmer súčasne 3 moje zhmotnené seky... a ja som sa opäť vyparil...
Objavil som sa na vrchole miestnosti, nad ním... nemohol ma vidieť... namieril som svoj meč dolu... a padal som dole, s mečom namiereným na jeho hlavu a s chladom vo očiach...

Strážca

Bol rýchly, veľmi rýchly, ale nie dostatočne.
Prvý zhmotnený sek vyrazil ako nič, nad druhý nadskočil a tretí zrazil na zem elektrinou, ktorú mal z Kanuovho Raitonu.
Hlavu otočil na čierne pierka, kde mal stáť Sephiroth...
... nič. Sephiroth na Strážcu dopadol ako plánoval.

Sephiroth

Zásah...
Masamune prešiel cez jeho brnenie... presekol som ho zhora, presne v polke...
Výbuch tmavozelenej energie rozmetal strážcu na kúsky, jeho brnenie lietalo po celej miesntnosti...
Muramasa padla neďaleko mňa...
Je koniec?

Strážca

Strážca bola nehmotná duša, teda rozsekol si ho na stotinu, kým sa opať ''spirituálna forma'' nespojila a neschytila do rúk Muramasu.
Teraz už však nemal brnenie, a nebolo ho takmer vôbec vidieť, iba ako akýsi zhluk mierne zelenej energie, pripomínajúci tvarom ľudské telo.
Kanuzaku medzitým niekde zmizol.
A práve teraz sa objavili jeho ruky pod Strážcom, a chytili ho.
Sephiroth mal šancu, pár sekúnd, kým sa Strážca nevyslobodí z Kanuzakových rúk ktoré mu držali nohy.

Sephiroth

A ja som stihol zareagovať v stotine sekundy...
Napriahol som sa... objavil som sa za nimi... trvalo to len sekundu...
Zasiahol som strážcu len jedným seknutím... malo v sebe kopu temnej chakry...
Avšak strážcu teraz začalo zasahovať aspoň 50 seknutí, všetko to bola len chakra z toho jedného seku...
Ja som sa na to len chladne pozeral cez rameno... Ako ho zasahovala kopa neviditeľných sekov... Vytvorených chakrou z jediného seknutia...

Strážca

Dostali ste ho na plnej čiare.
Strážca dostal všetkých 50 rán, iba to ním metalo, a nemohol nič robiť, Muramasu však držal pevne v rukách.
Napokon ho výbuch temnej čakry odhodil k podstavcu do stredu miestnosti a Murmasa vyletel asi dvadsať metrov od vás.
Kanuzaku sa tentoraz objavil pod Muramasou, a spod zeme meč chytil do rúk. Potom efektne vyšiel spod zeme z Muramasou v rukách.
Na tvári mal víťazoslávny výraz a spokojne kráčal smerom k Strážcovi.
Strážca sa postavil akoby nič, ale bolo vidieť, že oslabol, a je zranený, vyčerpaný.
Na tento deň som čakal dlhé veky. Vyhrali ste. Muramasa je zaslúžene vaša, pútnici. povedal a so spojenými rukami ako pri modlení sa mierne predklonil na znak úcty.
Avšak táto sála, určená len pre uschovanie vzácneho meča, stratila svoj účel, a môže byť zasypaná. dodal kľudným a pokojným hlasom.
Ja, ako Strážca som svoju úlohu ukončil, a dalej tu nemusím zostávať. Moja duša však odpočinok nikdy nenájde. Preto zostávam v svete smrteľných. dodal, práve ked sa sála začala rúcať. Obrovské kusy stropu padali na podlahu, a rozbíjali sa na tisíce kamienkov, ktoré vystrelovali do okolia.
Poznám však jedinú cestu von. Na ňu však potrebujem Muramasu. Bez meča tu zahyniete, a Muramasa zostane naveky pochovaná stovky metrov pod zemou. povedal, ale stále celkom kľudne.
Kanuzaku sa zamračil.
To bude určite nejaký chyták!
Sála sa však rúcala, a tak nebolo moc času na premýšlanie.

Sephiroth

Cesta späť bola uzavretá kvoli pasci, ktorú sme spustili... A steny sa rúcali...
Myslím, že nemáme na výber... povedal som chladne.
Kanuzaku... Pozrel som na Kanuzaka veľavýznamným pohľadom.
Nepáčilo sa mi to... aj mne sa to zdalo ako trik... ale nebola iná možnosť...
Ak má nejakú česť tak neklame... ak je ako ja, tak tu zrejme zahynieme. pomyslel som si.
Avšak stále som bol kľudný...