Nový člen (Horox & Mike)

Sephiroth

Všimol som si jej nekľudnosť...
Pozeral som na ňu... do jej očí...
Bolo to zvláštne... zrazu... som nevedel, čo robiť a cítil som neistotu... to sa mi naposledy stalo... veľmi dávno...
Rýchlo som odvrátil pohľad...
Asi... budeš teraz v noci... osamelá, keď Kanuzaku... skončil váš pomer povedal som pomaly, pričom som veľmi starostlivo vyberal slová...
Prečo... jej to vlastne hovorím?

Suzuki

Už už som chcela vstať a rýchlo odísť, ked prehovoril.
Sephiroth? To by som od neho nečakala...
Neisto som naňho pozrela a usmiala sa.
Budem... aj som bola... Kanuzaku...... bol... veľmi občasný. povedala som, tiež spôsobom ako Sephiroth.

Sephiroth

Občasný...
Áno... bola to pravda... všetko som to z nej vyčítal pri tom bozku... venovala sa hlavne výskumu...
Ten bozk...
A mimochodom... to zisťovanie psychiky... nehnevám sa preto... povedal som jej. keďže moja predchodzá reakcia ten dojem možno vyvolala...

Suzuki

Ešte vačšie prekvapenie.
Nehnevá sa? Alebo sú to len slová?
Ja... neviem čo to do mňa vošlo... prišiel si mi taký... zaujímavý... nevedela som, či to urobiť.... alebo nie... napokon som to však celé pokazila... prepáč. povedala som mu trhane so sklopeným zrakom.
Naozaj to myslí vážne?

Sephiroth

Myslí to vážne, alebo sa so mnou len zahráva?
Nevedel som, čomu veriť... Ľudia, ktorým som kedysi veril, ma tak veľmi sklamali...
Pozeral som na ňu... mala pohľad sklopený do zeme...
Je jej to skutočne ľúto, alebo je len dobrá herećka?
Myseľ mi hovorila nech jej neverím, nech si ju nevšímam, nech ju nenávidím tak isto, ako nenávidím ostatných ľudí... Ale niečo iné... niečo, čo už vo mne malo byť dávno mŕtve, mi hovorilo opak...
Nakoniec som spravil to, čo som ani sám nečakal...
Položil som jej ruku na rameno, usmial som sa na ňu a povedal som Suzuki... je to v poriadku, netráp sa tým, ja sa na teba nehnevám.
Kedy v minulosti som sa niekoho tak dotkol? Kedy v minusloti som sa na niekoho tak usmial? Kedy v minulosti som niekomu povedal utešujúce slová? Nikdy...
V hlave mi vznikol totálny zmätok... Ak to hrala, musel som uznať, že bola skutočne dobrá...

Suzuki

Myslela som to úprimne, ale nebola som si istá, či to aj tak vyznelo.
Veľmi dobre som dokázala city aj hrať, ale toto bolo čisté. Našťastie ma Sephiroth nepozná tak dlho, aby mi veril ešte menej, čo sa prejavovania citov týka. Ostatní mi už neuveria, alebo len veľmi ťažko.
Nepozerala som mu do očí, nechcela som aby uvidel môj pohľad plný smútku.
.... náhle mi položil ruku na rameno... inštinktívne som sa v prvej sekunde odtiahla, jeho dotyk bol studený, ale jeho ruku som nechala voľne ležať na mojej pokožke. Vlastne to bolo príjemné...
... a potom povedal tie slová. Pozrela som mu do tváre, a zatvárila sa mierne nechápavo.
Bol to naozaj Sephiroth? Nie... to by Sephiroth nepovedal... nie ten ktorého poznám... alebo... áno?
Dokonca sa usmieval. Usmiala som sa tiež z čírej radosti a na jeho ruku na ramene položila svoju ruku.
Taký pocit som nezažila dlho... tie občasné... výlety sa s tým nedajú porovnať...
Ostýchavo som sklopila pohľad nižšie, lebo pohľad do jeho očí bol moc aj na mňa. Na taký pohľad, aký mal teraz v očiach, som nebola zvyknutá.

Sephiroth

Prečo... sa k nej správam takto? Veď... je to človek, tak ma chce určite len využiť, tak ako všetci... Využiť a zradiť...
Nevedel som, čo mám robiť... Pohľad sa mi zmenil... V mysli sa mi začali vynárať udalosti z toho osudného dňa, ktorý zmenil môj život naruby...

Flashback:
Si monštrum, Sephiroth...
N-nie... neveril som... nemôže to byť pravda...

Suzuki

Jeho pohľad sa viditeľne zmenil... pozerať mu priamo do očí bolo ťažké... tak som len skákala pohľadom po jeho tvári...
Akoby si na niečo spomenul. Na svoju minulosť. Dobre som ju poznala, teda som aj tušila, čo prežíva... a aj čo prežíval.
Zdvihla som ruku a položila mu ju tiež na rameno.
Pocítila som chlad... jeho pokožka bola asi vždy taká chladná... teraz sa mi zdala ešte chladnejšia...

Sephiroth

Zo spomienok ma vyrušila Suzukina ruka... položila mi ju na rameno...
Prepáč... asi som len... ja... ja neviem... chcel som niečo povedať, ale nenachádzal som na to tie správne slová... Ani som vlastne nevedel, čo povedať... Ani som vlastne nevedel, čo chcem...
Toto sa mi snáď od toho incidentu ešte nikdy nestalo...

Suzuki

Bol neistý.... nevedel čo povedať.... to sa mi ku klasickému Sephirothovi nehodilo... ale páčilo sa mi, že ja som ho dostala do rozpakov... bližší vzťah zo ženou nemal nikdy, takže to bolo celkom pochopiteľné.
To je v poriadku. utíšila som ho, lebo očividne bol zmatený.
Mierne som sa na stoličke otočila a priložila mu druhú ruku na druhé rameno. Teraz som už bola omnoho bližšie.

Sephiroth

Tak som teda zmĺkol...
Odohrával sa vo mne veľký boj...
Rozum alebo... cit? Cit, ktorý som nikdy nemal poznať, keďže nie som človek... Cit, ktorý je tak riskantný... Cit, krorý ma tak priťahuje... Cit, ktorý som chcel zabiť...?
Ani som tak nejak nekontroloval, čo robím... To sa ku mne fakt nehodilo... Nikto iný ma takto nikdy nevidel...
Moje ruky ju objímali... Ja som sa k nej približoval... Odpoveď bola jasná, bolo prineskoro cúvnuť...
Naše pery sa spojili a ja som ju začal bozkávať...
Bolo to skvelé, neskutočné... nikdy som nič také nezažil (keďže ten prvý bozk bol prerušený tým jutsu). Také slastné...

Suzuki

Pocity vo mne vybuchli... tentoraz som nepoužívala žiadne Jutsu... len čisté bozkávanie a normálne pery.
Nečakala som takú reakciu od seba. Pri iných mužoch to bolo úplne normálne, no Sephiroth... zmena, špeciálnosť...
Moja dominantná stránka napokon ochabla pod Sephirothovým náporom. Bolo to príliš. Poddala som sa jeho bozkom ako obyčajná žena, nie ako stará Suzuki.
Chutilo to ako prvý bozk... aj pocity rovnaké...

Sephiroth

Neklamal by som, keby som povedal, že je to najkrajšia chvíľa v mojom doterajšom živote...
Bolo to možno poprvýkrát, čo city zvíťazili...
Po dlhých rokoch som ucítil aj niečo iné ako nenávisť a túžbu po nekonečnej pomste...
Cítil som to, čo mi bolo celý život odopierané...
Cítil som, ako sa mi poddáva...
Cítil som jej pery na svojich perách... jej jazyk, ako sa preplieta s mojím...
Cítil som teplo jej tela v tesnom objatí...
Neviem, ako dlho sme sa bozkávali... nevnímal som čas, okolie, realitu... iba ju...
Keď dlhý bozk skončil, mal som stále zavreté oči a nechával som v sebe doznievať tie pocity...
Až po chvíli som začal pomaly otvárať oči...

Suzuki

Nemohla som uveriť, že akýkoľvek muž, by ma mohol takto dostať.
Stratila som akúsi istotu, ktorú som mala pri bozkávaní sa s každým mužom. Sephiroth bol iný....
... bol omnoho mužnejší, mocnejší, dokonalejší... nevedela som si to vysvetliť, ale zrazil moje sebavedomie na bod mrazu, a odrazu zo mňa bolo malé citlivé a nevinné dievčatko.
Taký pocit som nemala... dlho. Veľmi dlho...
Nechcala som sa teda unášať Sephirothom, a zverila mu všetku kontrolu, lebo tak sa mi to zdalo správne v bozkávaní muž & žena, aj ked ja som to nikdy tak nerobila. Ale výnimky sa musia robiť, a proti tejto som nemohla nič robiť...
Bozk skončil a ja som mala stále od slasti zatvorené oči.

Sephiroth

Bolo to neuveriteľné, ale akoby sa úplne zmenila... akoby sme sa obaja zmenili... aspoň na túto chvíľu...
Nepoznal som ju takúto, a ona ma nepoznala takéhoto...
Stále mala zatvorené oči... Jemne som ju pohladkal po tvári...
Boli to nádherné pocity, ale stále ma trápila tá jedna temná otázka...

Suzuki

Hlavu som si zložila na jeho rameno zároveň ho objímajúc, a konečne otvorila oči.
Nebolo čo ani povedať... chcela som niečo... ale nie. Zbytočne.
Toto bola naša chvíľka, chvíľka šťastia, v našich životoch, plných temnoty.
Dúfala som, že Sephirothovi niesom na obtiaž, a či ho neotravujem. Neistý pocit ma začal ubíjať.

Sephiroth

Položila si hlavu na moje rameno... ja som ju jemne hladkal po chrbte a po vlasoch...
Bolo to, ako spojenie duší... Akoby vzájomná pomoc... Dúfal som, že bola vzájomná...
Som rád, že si tu so mnou... zašepkal som... Ďakujem... ďakujem ti za to...

Suzuki

Viac dotykov... dotyky na vlasy som mala obzvlášť rada... alebo to je len kvôli nedostatku dotykov v detstve?
I tak... na chvíľku sme naše problémy zahnali do úzadia a sústredili sa len na seba.
Potom povedal niečo, čo ma uistilo, že je to vzájomné.
Nemusíš... aj... aj ja som vdačná. odvetila som potichu.

Sephiroth

Pochybnosti sa zo mňa postupne jedna za druhou vytrácali... Ostalo ich už iba minimum, ale tie som ani nevnímal...
Dal som jej ďalší bozk a popri tom som ju hladkal po vlasoch... Mala ich krásne, hebké a jemné...
Jej prítomnosť bola skvelá... s nikým som nikdy takto blízko nebol, nikdy som nič podobné nezažil...
Poznal som iba vlastný osamelý chlad... Teraz mi Suzuki dávala jej teplo...

Suzuki

Spomenula som si na svoje vlastné slová. Ikita ma nemôže ovplyvniť, lebo je ešte mladý člen klanu... teraz som si uvedomila, že to je hlúposť, a vôbec nezáleží na niečom ako na veku. Záleží na citoch. Je to moja sestra predsa... čím viac sa snažím aby ma neovplyvnila, tým viac ma ovplyňuje. Už len jej blízkosť... ich láska... to všetko ma stihlo za ten krátky čas oveľa zmeniť, a ja som teraz k Sephirothovi pociťovala viac, ako len sexuálnu príťažlivosť. Prvýkrát po dlhom čase... veľmi dlhom čase.
Sephiroth ma opať pobozkal, a ja som mu jeho bozky opatovala, aby som nezaostala.
Týchto obnovených pocitov som sa nevedela nabažiť...

Sephiroth

Znova sme sa dlho bozkávali...
Suzuki... ona bola vlastne prvá, ktorá sa ku mne dostala tak blízko...
Najprv mi všetko odopierali, a po tej osudnej noci som cítil už len nenávisť...
No ona ma priťahovala... čím ďalej tým viac...
Potom použila to jutsu... Avšak ono nefungovalo len jednostranne... aj ja som z nej získal nejaké spomienky a city... a začala ma priťahovať ešte viac...
Ale nikdy by som si nepomyslel, že to skončí takto... Bolo to ako sen...
Ale môže monštrum cítiť lásku?

Suzuki

Užívali sme si krásne chvíľe, ale...
Suzuki! pribehol tam Weiata. Ked nás uvidel, nechápavým pohľadom prechádzal raz na mňa a raz na Sephirotha.
Nastalo trápne ticho... musela som ho prerušiť.
Áno, Weiata? spýtala som sa s vyčítavým pohľadom. V hlase bol počuť hnev.
Iba sa rukami ohradil: Neruším?

Sephiroth

Vbehol k nám Weiata a zrejme ho trocha prekvapilo, čo vidí...
Len som si ho chladne premeriaval.
Zaklopať si mohol... poznamenal som chladne. Tak čo si chcel?

Suzuki

Zdvihla som sa a naštvane kráčala smerom k Weiatovi.
Debil... idiot... magor... hlupák...
Zahnala som chuť zraziť Weiatu na zem pasťou, a nahlas povedala: Tak hovor, KED už si tu.
Skúšky... chuuninské skúšky. Hovorila si, že pôjdeš pozrieť posledné dve skúšky, a oni už robia druhú zo štyroch... takže odporúčam ísť hned, ak to chceme stihnúť. vysvetlil trocha zajakavo, lebo stále bol vykoľajený z toho pohľadu.
Prikývla som.
Sephiroth, pod. Musíme sa zúčastniť skúšok... chcela som ísť pozrieť moju sestru...

Sephiroth

Ikitu? Hm... dobre... povedal som chladným hlasom a išiel som za Suzuki...
Môj pohľad bol opäť dokonale chladný, bez kúska citu.