Nový člen (Horox & Mike)

Suzuki

Znudene som sedela v jednom z mnohých barov v Takigakure. Nedaľeko baru špliechal obrovský vodopád, dominanta tejto dediny.
Vlastne ich tu boli desiatky. Tento bol najvačší. Sedela som totiž vo V.I.P. bare, pre špeciálnych zákazníkov. Teda úplná izolácia od ostatných návštevníkov. Vyzeralo to ako nejaké kupé. Jedni dvojkrídlové dvere, stôl, pár stoličiek a bez sklené okno s výhľadom na celú Takigakure.
Na stole stál malý pohárik - už piaty. Cítila som sa mierne otupene, bol to silný alkohol - ale za to kvalitný.
Stretnutie s naším novým členom malo prebehnúť práve tu. Heslo na moju V.I.P. lóžu mu bolo listom oznámené, a vedel kde ma presne hľadať.
Mal ešte pár minút.
Dúfam že nebude meškať... podľa toho aspoň zistím ako je spoľahlivý. Prvý... dojem? pousmiala som sa a naliala si plný pohárik. Celé som to do seba naraz hodila a jemne zatriasla hlavou so zatvorenými očami. Sila, sila... hrdlo pálilo.

???

Išiel som po hlavnej ulici v Takigakure... Nebolo ťažké nájsť bar, kde malo stretnutie prebehnúť...
Vošiel som teda doňho... preletel som ho očami... VIP sekcia...
Prišiel som k nej, ale do cesty sa mi postavili dvaja maskovaní ninjovia...
Iba som sa pousmial... A presne som im zopakoval heslo, ktoré bolo v liste...
Otvorili mi dvere a ja som vošiel dovnútra do určenej VIP lóže...
Podľa hodín, ktoré viseli vo VIP lóži, som prišiel na sekundu presne... Ako inak...

Suzuki

Letmým pohľadom som prebehla displej hodiniek, no bolo jasné, že prišiel načas. Kto by si chcel kaziť prvý dojem neskorým príchodom?
Počkala som kým si sadol, a kývla na fľašu saké na stole. Vedľa nej bol aj prázdny pohárik, tie tam boli vždy. Sedela som uvoľnene, z rukami na operadlách.
Prejdeme rovno k veci... čo môžeš pre našu skupinu ponúknuť? Nebereme slabochov čo začnú plakať pri pohľade na kvapku krvi. spýtala som sa stroho a stručne. Pravdepodobne bol dobrý bojovník a zíde sa pri získavaní ťažkých subjektov, ako napríklad niektorých kage.
Prečítala som si aj jeho zložku. Bol to hrdina, pche, a teraz je z neho nukenin. Niečo také. Rozhodne ma zaujal, a preto som sa osobne vybrala na stretnutie. Nikdy predtým som to neurobila, musel byť teda poctený. Aj ked asi netušil kto som a akú funkciu zastávam v našej skupine.

???

Sadol som si, nalial som si saké a odpil si...
Môžem ponúknuť svoje schopnosti, ktoré sú... dovolím si povedať na slušnej úrovni. A čo sa týka zabíjania, nie je to pre mňa najmenší problém... hovoril som to chladným a vyrovnaným hlasom, a popri tom som si tú ženu premeriaval...
Táto bude silná...

Suzuki

Vyzeral sebavedomý. Aj sa tak správal. Len som čakala až sa napije.
Na jeho odpoved som sa iba pousmiala.
Verím ti, overíš sa v prvej úlohe... inak... ako si si mohol byť istý, že do toho saké som nenaliala jed? spýtala som sa a naklonila sa dopredu.
Jeho neopatrnosť bola bud zbrklosť, alebo rýchlo-vernosť.
Mohla som sa ťa chcieť zbaviť, ako silná konkurencia by si bol len na obtiaž. A toto stretnutie použiť ako zámienku aby som ťa privolala na pohár saké...
Veľkými nevinnými očami som sa naňho zahľadela. Na tento trik skočil každý muž. Každý si hned pomyslel, aká som bezbranná, a môže so mnou robiť čokoľvek. Teraz som čakala na jeho reakciu. K tomu saké, a na môj pohľad.

???

Pozeral som na ňu s ľadovým kľudom...
Potom som sa iba pousmial...
V tom saké nie je jed... A aj keby bol... skutočne si myslíte, že je možné ma zabiť jedom? spýtal som sa jej.

Suzuki

Ani na sekundu ma nezastrašil.
Ale situáciu zvládol dokonale.
Bol to on. Ten, koho sme potrebovali.
Nie je tam. A nemusel to byť obyčajný jed... pousmiala som sa a odpila si.
V duchu som si premietla čo by sa mohlo stať, ak by tam bol môj najsilnejší jed, ktorý v minimálnom množstve mohol zabiť celé stovky ľudí.
Ak nemáš námietky a dalšie otázky, hned odtiaľto môžeš ísť na misiu s tvojím spoločníkom... budete dvaja, je to tak najlepšie. chladne som vysvetlila.
Hodila som mu papier s informáciami, bolo to niekde blízko Takigakure.

???

Prezrel som si ten papier...
Potom som opäť pozrel na ňu...
V poriadku... povedal som a postavil som sa...
A mimochodom... ja som Sephiroth dodal som a chladne som od nej odchádzal na miesto určenia...

Suzuki

Iba som prikývla a pousmiala sa.
Sephiroth... zaujímavé meno...
Ked odišiel, zvalila som sa do sedačky a popíjala dalej saké.

Weiata

Zo zatvorenými očami som sedel v meditačnej polohe na kameni, nedaľeko Takigakure, tam kde už začínal les.
Predomnou hučal vodopád a vdaka nemu som sa dokázal dokonale sústrediť.
Behom sekundy som si v mysli premietal celé stretnutie Suzuki a Sephirotha, ktorý práve mieril sem.

Sephiroth

Prišiel som na určené miesto...
Sedel tam muž v meditačnej polohe...
Podľa tých papierov, čo som dostal, by sa mal volať...
Weiata... to si ty... povedal som pokojne chladným hlasom...

V papieroch bolo napísané len meno spoločníka a presné miesto stretnutia. Nič iné.

Weiata

Prišiel... a plánoval prehovoriť. Uvedomil som si to ešte predtým ako niečo povedal.
Weiata, áno. otvoril som oči a zdvihol sa na nohy.
Myslím že Suzuki nám dala misiu. povedal neutrálne a zatváril sa podobne.
Vo výraze sa dosť podobal tebe - chladný, nič-nehovoriaci a bezcitný výraz. Taktiež mal krátke, biele vlasy.
Bude to jednoduché... prísť, schmatnúť pár detí, poprípade pobiť stráže, a odísť s deťmi. Nemáme ich akokoľvek zraňovať ani týrať... ale Suzuki pvedala že stačí ked budú fyzicky v poriadku. vysvetlil som tlmeným hlasom a potom ešte dodal: Hádam nie si jeden z tých ufňukaných moralistov.

Sephiroth

Potichu som sa temne zasmial...
O to sa neboj... povedal som tichým chladným hlasom... Na tvári sa mi zjavil iba zlý poúsmev...
Rozumiem... tak môžeme vyraziť povedal som pokojným chladným hlasom... Už bez emocii v tvári...

Weiata

Prikývol som iba a pomalým krokom vyrazil.
Mlčky sme prechádzali lesnou cestou, mierili sme k nedaľekej dedine.
Čo dokážeš? spýtal som sa stroho počas chôdze.
Aj ked spoluprácu pri takýchto hračkách nebude treba.

Sephiroth

Onedlho to aj tak uvidíš... A čo dokážeš ty? spýtal som sa ho s ľadovým kľudom a miernym poúsmevom na tvári...

Weiata

Pár sekúnd som mlčal, no potom som odvetil:
Veľa.
Stručné, výstižné, pravdivé...
Dalej sme kráčali.

Sephiroth

Potichu som sa zasmial... tak chladne...
Iste...
Ďalej sme išli mlčky...

Weiata

Napokon sa pred nami objavila menšia dedina.
Zamierili sme k budove ktorá bola na kraji, a bola asi najvačšia.
Je to sirotinec...plný detí... najvačší v tejto oblasti... bud pôjdeme hlavnými dverami, alebo potajme zboku.. je to celkom jedno. vysvetlil som a kráčal k dedine.

Sephiroth

Chceme všetky deti, alebo len zopár? A je skutočne jedno, akým spôsobom pôjdeme... To je na tebe. hovoril som to kľudným, chadným a vyrovnaným hlasom...

Weiata

Vydal som sa k bočnej strane.
Zbytočná pozornosť nebola pri tejto práci dobrá...
Spoločne sme preskočili cez akýsi plot, na detské ihrisko. Hralo sa tam asi 15 detí, vychovávateľka si nás všimla a kráčala k nám, lebo sme tam nemali čo robiť.
Budú stačiť štyri... vyber jedno dievča, jedného chlapca... ja tiež. A neber len tak akékoľvek dieťa... najprv zisti aký má potenciál na ovládanie čakry, rozvinutosť čakrovej sústavy a celkovú flexibilitu. Nejdeme ich zabíjať. vysvetlil som a čakal kým tá pani príde k nám.

Sephiroth

Iste... všetko jasné... odvetil som chladným, pokojným hlasom...
Zahľadel som sa na tie deti... a na tvári sa mi objavil iba zlý poúsmev...
Tá vychovávateľka bola skoro už pri nás... Na tvári sa mi objavil chladný výraz...

Weiata

Prišla k nám.
Zahľadel som sa na ňu hlbokými vodnatými očami a mladá žena v bezvedomí padla do mojich rúk.
Jemne som ju položil na trávu a oprel o plot.
Ked sa zobudí, o nás si nebude nič pamatať.
Začneme. vyhlásil som pokojne a pomalým krokom kráčal na ihrisko.
Najprv som si všímal prirodzenú rýchlosť, obratnosť detí. Vačšinou behali ako šialené, tak to nebol problém.
Jedno mladé dievča pochytalo všetkých kamarátov celkom bez problémov.
Vyzerá nádejne.
Podišiel som k nej a do očí sa jej zahľadel mojimi očami. Prestala sa hýbať a civela do mojich očí, nehýbajúc sa.
Ostatné deti so smiechom odbehli, ani si ma nevšimli, pravdepodobne si mysleli že som nejaký dospelý, ktorý si vyberá dieťa na adopciu.

Sephiroth

Nejaký chlapec tak práve šikanoval iného chlapca, šikovne sa skrývajúc pred vychovávateľkou...
Bez problémov ho zbil...
Fyzicky zdatný...
Prišiel som k nemu... Pozrel na mňa vzdorovitým pohľadom...
Čo chceš?! zhúkol na mňa...
Iba som mu pozeral do očí... chladne a spokojne...
Vzápätí sa mu roztriasli kolená a výraz sa mu zmenil na vydesený...
Potom celý tak nejak ochabol...
To som už od neho odvrátil pohľad, a hľadal som druhé dieťa...

Weiata

Dievča bohužiaľ nemalo žiadny čakrový potenciál, išiel som teda hľadať dalej a nechal ju.
Od ostatných na kraji som si všimol akéhosi chlapca. Na tvári mal smutný výraz a očividne sa s ním nikto nebavil.
Postavu mal šlachovitú, vyzeral nádejne, vydal som sa teda k nemu.
Pozrel som mu priamo do očí.
Mal ich pevné, rozhodné, aj trocha vyplašené.
Bol... zvláštny.
Ihned ma prepadla myšlienka že ho treba zobrať, jednoznačne.
Uistil som sa že zostane na rovnakom mieste a išiel hľadať ešte nejaké dievča.

Sephiroth

Pomalým krokom som prechádzal pomedzi deti a hľadal som nejaké zaujímavé dievča...
Vtedy som si všimol, že sa tam nejakí chlapci zase začínali biť... ale nejaké dievča sa ich snažilo od seba odtrhnúť... oni ju len odsotili na zem... dievča sa rozplakalo...
Zaujímavé... tak mladá, a cítim z nej veľa chakry... Na ten vek...
Prišiel som k tomu dievčaťu... ona na mňa iba uplakane pozrela... a ja som jej pozrel do očí... a ona po chvíli celá akoby ochabla...
Chlapec, ktorého som predtým našiel, prišiel ku mne... Dievča sa postavilo...
Pozrel som na Weiata, aby pochopil, že som hotový...

Weiata

V tom však na ihrisko pribehlo zopár mestských stráží. Deti s krikom vbehli do školy.
Videli sme ako preliezate plot... nemáte tu čo robiť. Prosíme vás aby ste ihned odišli. povedal, snažil sa byť kľudný, ale pri pohľade na cudzincov sa potil a bol nervózny.
Chcel som ešte nájsť dievča, no museli otravovať. Pokazili to. Kývol som Sephirothovi, aby niečo ukázal.
Zbav sa ich nejak štýlovo. povedal som chladne a pri tom stále pozeral jednému zo strážnikov do očí, čo ho robilo veľmi nervóznym.