*Vzostup genetiky!* (3 years later, Mike, Horox)

Ikita

Tak povieš mi kde je?! spýtala som sa výhražne ešte raz.
Muž sa snažil odtiahnuť, ale nemohol - Isawa ho pevne držal za golier.
Ja... ja... ja neviem! Hovorím že neviem! odvetil vystrašene muž.
Naozaj to nevedel. Strach v jeho očiach bol úprimný. Ale to mi bolo jedno... bol už nepotrebný, a ja som nechcela, aby sa o tomto stretnutí dozvedeli iní ľudia. Určite by to hned vykecal polovičke dediny...
... Muramasa švihla a muž sa z podrezaným hrdlom zvalil na zem. Isawa ustarostene pozrel na muža a dal ho aspoň do ľudskej polohy, a končekmi prstov mu privrel očné viečka.
Nekašli sa s ním... ideme. Ten Silver ma zaujíma... musíme ho za každú cenu nájsť. Možno bude vedieť, kde je Kuja. povedala som rázne zo zamračeným pohľadom a vykročila z temnej uličky na ulicu.

Silver

Dojedol som čerstvo chytenú rybu a uhasil som oheň.
Čas pohnúť sa ďalej...
Postavil som sa a vydal som sa ďalej... čoskoro som vstúpil do Zeme vetra... Čiže samá púšť...
Išiel som ďalej... začínalo sa pomaly zmrákať a ja som chcel doraziť do jednej blízkej dedinky...

Ikita

Dala som si záležať, aby si ľudia všimli pár mojich brutálnych vrážd, a upozornili na to Silvera, nech je kdekoľvek.
Určite nenechá toto zabíjanie nevinných len tak... pomyslela som si zákerne.

---

Ku Silverovi, ktorý práve vošiel do dediny, pribehol akýsi postarší muž.
Ste to vy? Silver? Pomôžete nám? Vyčíňa tu niekoľko dní nejaký vrah... každí sa bojí o svoj život... prosím, urobte s tým niečo, Dáme vám aj celú dedinskú pokladnicu... prosím. rýchlo hovoril muž, bol spotený a veľmi nervózny.

Silver

Takže vrah... snáď to nebude nad moje sily... pomyslel som si.
Hm... povedzte mi o tom niečo bližšie... povedal som tomu mužovi, bez nejakých emocii.

Začalo to asi pred týždňom... pár úradníkov zmizlo... neskôr sme ich našli mŕtvych... boli zavraždení rovnakým spôsobom, a to tak že mali preseknuté hrdlá... mečom... odvtedy bolo rovnakým spôsobom zavraždených dalších 15 ľudí... celkom nevinných... boli to dobrí ľudia, neviem prečo si zaslúžili takú hroznú smrť... máme podozrenie, že vrah býva v jednom zo starých neobývaných domov... ale všetci sa tam boja ísť... zašiel by si tam? vysvetlil muž rýchlo a ukázal smerom, kde bol dom.
Pomôžeš..?

Ikita

Spoločne s Isawom sme došli do nášho dočasného domu. Bol to starý neobývaný dom, ktorého sa ľudia báli, teda výhodné a bezpečné miesto. Opatrne som si sadla na starú stoličku pri krbe, a len tak sediac pozerala do ohna...
... Kuja.

Silver

Hm... Mali by ste na to radšej zavolať nejakých ANBU zo Suny... povedal som bez emocii, ale napriek tomu som sa vydal presne tým smerom, k tým opusteným domom.
Na chvíľu som zastal...
Ak sa nevrátim tak... Nevermind.
Znova som tam vykročil...
Blížiaca sa noc mohla byť výhodou aj nevýhodou... ak tam budú, možno si budú svietiť... alebo si na mňa môžu počkať v tme...
Pod plášťom som stisol rukoväť meča... Nadnášal som sa trocha nad zemou, aby nebolo počuť moje kroky, ale nebolo to vidno kvôli plášťu a tme... Teda iným sa zdalo, akoby som normálne kráčal.
Potichu som skúmal opustené domy.

V jednom z domov si mohol pocítiť veľkú koncentráciu čakry.
A taktiež cez škáry v oknách, ktoré boli obité drevom, bola vidieť jemná oranžová žiara. Mohol to byť jedine zapálený krb...

Ikita

Isawa... začala som, lebo sa niekto vonku objavil.
... viem. prerušil ma hned a zobral Muramasu do rúk.
Nechaj ho sem ísť... je to určite Silver... nikto v tejto dedine nemá takú čakru... kto iný by to mohol byť? nadvihla som obočie a zostala sedieť na stoličke.

Silver

Dvaja... možno traja
Potichu som otvoril dvere a prechádzal izbou... Moje nohy sa nedotýkali zeme, takže som nerobil žiadny hluk...
Vyšiel som po schodoch a spoza rohu som nakukol do tej izby, z ktorej išlo svetlo...
Ruku som mal pripravenú na rukoväti meča...

Isawa

Vystupoval po schodoch...
Silver? oslovil neznámu osobu Isawa, stojac vedľa stoličky kde sedela Ikita.
Na Ikitu nebolo vidieť, lebo ju zahaloval tieň Isawu...

Silver

Hm... zdá sa, že by som si mal zlepšiť utajovanie...
Vyšiel som z tieňa, tak, že polku tela mi osvetlovalo svetlo a polku tela som mal skrytú v tieni...
Ruku som mal stále na meči... Toto bola nepríjemná situácia. Zrejme tu na mňa čakali...
Áno...? povedal som potichu.

Ikita

Isawa vyzeral ako pekný mládenec, ale za to skúsený a ostrieľaný. Suzuki mu vytvorila jeho formu z najlepších rokov života. Bol potešený, lebo už nemusel chodiť v tom brnení, a z tou maskou. Bol rád aj vtedy, ked ma mohol doprevádzať - aspoň uvidel kus sveta, a zistí, čo sa za tie stovky rokov zmenilo. Mala som ho rada... rovnako ako Suzuki.

Spoiler:

Takže si to ty... potrebujeme informácie na istého shinobi... jeho meno je Kuja Naginata. Pravdepodobne zmenil identitu... naposledy bol videný pred troma rokmi. povedal Isawa, už viac uvoľnene.
Zaplatíme, koľko chceš. dodal.
Zatiaľ som mlčala. Ten Silver sa mi nezdal...

Silver

Čo? Prečo by títo dvaja išli... po mne???
V očiach sa mi mihol záblesk prekvapenia, ale v momente zmizol.
Prechádzal som pohľadom z toho muža na toho skrytého v tieni... ten bol ticho.
Hm... prečo ho hľadáte? Kto ste? spýtal som sa ich.

Ikita

Vstala som zo stoličky a objavila sa na svetle.
Ikita Hoshiyama, k vaším službám, Silver. pousmiala som sa arogantne.
Isawa dodal: Ikita ho hľadá z osobných dôvodov... ja ho nepoznám.

Silver

Zovrelo mi hrdlo aj srdce...
Ikita... tak veľmi sa zmenila... bola ešte krajšia... ale aj... chladnejšia... zlejšia...
Nejak som si v tej chvíli uvedomoval, že to IKita zabila tých ľudí, ale môj mozog túto informáciu nechcel prijať...
Neviem, ako som sa vtedy zatváril, ale Ikita to mohla vidieť iba na mojich očiach. Hlavou mi vtedy preletelo tisícky myšlienok o Ikite... má niekoho? nenávidí ma? koľko ľudú zabila?... a podobne...
Snažil som sa upokojiť, nechcel som, aby na mne bolo niečo vidieť, ale možno bolo už neskoro...
Prečo... ho teda hľadáte, slečna Ikita? opýtal som sa Ikity.

Ikita

Pri pohľade do jeho očí, pri pozeraní na jeho tvár som si niečo uvedomila... niečo vzdialené...
Na myseľ mi prichádzalo mnoho vecí... všetko nejasné... u koho som tú auru videla... ten pohľad? Tú charizmu?
Potom som si náhle spomenula. Ešte jeden pohľad do jeho očí...
... Kuja. vyslovila som trocha neveriacky.
Isawa sa otočil a nechápavo na mňa pozeral.
Kuja. vyslovila som druhýkrát. Nechcelo sa mi veriť, že po troch rokoch...

Silver/Kuja

Už nemalo zmysel zapierať... Vedel som, že nemalo... Asi som nevedel dobre ovládať emócie alebo... ja neviem...
Vedel som, priam som cítil, že ma nenávidí, za to čo som spravil... Veď mala prečo...
Zhboka som sa nadýchol... Ikita... ja... prepáč mi za to... za všetko... mňa to hrozne... hrozne mrzí... hovoril som potichu... ani som nenabral odvahu pozrieť sa jej jdo očí...
Čakal som len na jej úder... Sám som nevedel, či som ho chcel blokovať, alebo nie... Pravdepodobne ma bude chcieť zabiť...
Za hriechy sa vždy napokon pyká...

Ikita

Vyslovil nejaké hlúposti... neúprimné hlúposti... to ma neobmakčí.
To je všetko... všetko čo mi povieš po troch rokoch povedať? Nič iné? Len nejaké... trápne ospravedlnenie? spýtala som sa zachmúrene.
Neprepáčim ti to... nikdy... teraz je už neskoro... mal si predtým rozmýšlať... dodala som zvýšeným hlasom.
Isawa sa postavil, ale ja som ho zastavila rukou. Pochopil, že sa do toho nemá pliesť.

Silver/Kuja

Toto bolo ešte horšie, ako keby ma rovno zabila...
Bolo to len... myslel som, že to tam nezvládnem... bol som hrozne naštvaný na Sephirotha... a... jednoducho som spravil tú hroznú blbosť... tisíckrát som si to vyčítal... chcel som to vrátiť... no... už je to teraz jedno...
Pozrel som jej do očí... Mohla v nich vidieť smútok... úprimný smútok a ľútosť...
Milujem... ťa... zašepkal som.
Spamätaj sa... nemá to zmysel... ako povedala... NIKDY mi to neodpustí.
Neviem... bolo to ako posledné vyjadrenie citov k nej... nevedel som, čo iné mám povedať... zrejme na mňa len viac nakričí, ale chcel som, aby to vedela...
Takže buď ma zabije, alebo ma nechá odísť a nájde si lepšieho... ak niekho lepšieho už nemá.

Ikita

Vypočula som si jeho citlivé rečičky.
A to ti mám ako veriť? pousmiala som sa arogantne.
Jeho ''úprimný'' pohľad som si nevšímala.
Napokon vyslovil: Milujem ťa. Táto fráza by ma pred troma rokmi oblbla, ale teraz nie. Vôbec na mňa nepôsobili jeho slová. Ani len najmenej.
Plané rečičky, prázdne slová... Kuja, my dvaja sme skončili... nie si ani trocha dobrý chlap... žiadna žena si ťa nezaslúži trpieť. povedala som pomaly, a jemne, ale každé slovo som zvýraznila, aby sa mu to dobre vrylo do srdca.
Vyhrnula som rukáv, kde som mala rôzne pečaťe.
Ty ho chceš zabiť? Neodídeme proste? Už ste si jasne vysve... začal Isawa potichu a chytila ma za rameno.
... NIE! Isawa, drž sa bokom. striasla som ho a pristúpila bližšie ku Kujovi.
Už pre mňa neznamenáš viac, ako tento prach naokolo... dodala som úprimne s krutým úsmevom.

Silver/Kuja

Načúval som jej slovám... so sklonenou hlavou...
Skončilo to presne tak, ako som predpokladal... ale jej slová ma aj tak zranili...
Isawa povedal slovo "zabiť"...
Pred troma rokmi... by som sa zabiť nechal... povedal som potichu...
Pozrel som do jej očí... V mojich očiach bol smútok, chlad a prázdnota... ale aj odhodlanie... odhodlanie žiť...
Ruku som mal stále na meči...
Nečakane som meč vytiahol spod plášťa... ako mi prechádzal pod druhou rukou, tak sa na ňom objavovali runy... a meč sa rozhorel... tým dlhým švihnutím som ho hodil do steny, kde spôsobil explóziu...
Mala by sa objaviť diera v stene... Ja som do nej skočil, pri skoku som zobral meč a letel som čo najdalej od toho domu... preč... chcel som proste zdrhnúť... Avšak stále som na nich pozeral, ak by za mnou vyslali nejaké jutsu...
Ak nie sme v nejakej bariére, tak by to malo fungovať...

Ikita

Už už som chcela použiť útočné Jutsu, ale prekazil to...
Odskočila som od výbuchu a videla ako odlieta.
Zbabalec... zase nechce bojovať... ako pred troma rokmi na skúškach.
Vidím že si sa nezmenil. zasmiala som sa a vyskočila z budovy von dierou.
Na trávniku som prejdením po pravej ruke ľavou rukou vyvolala môj lietajúci summon.
Spoločne s Isawom sme naskočili, a rýchlo leteli na Kujom.

Spoiler:

Silver/Kuja

Všimol som si, ako za mnou letia...
Hm... má nový summon...
Dúfal som, že sa mi odtiaľ podarí jednoducho zdrhnúť... ale bola to naivná túžba...
Všade bola len samá púšť...
Každopádne... neútočil som, aspoň zatiaľ nie... len som letel, najrýchlejšie, ako sa len dalo, od nich preč...

Ikita

Odrazu ma niečo napadlo... možno by som ho nemusela zabíjať.
Kuja, stoj! zakričala som za ním náhle. Stále svojím chladným hlasom, ale mierne naliehavo.
Isawa očkom pozrel na Muramasu.
Nie, nechcem ho donútiť... nech zastaví sám.

Silver/Kuja

Otočil som sa na ňu a zabrzdil som vo vzduchu... meč som však držal v bojovej pozícii... opäť som nad ním prešiel rukou, objavili sa na ňom runy a celý sa rozhorel...
Mohlo jej byť teda jasné, ako jej asi verím...
Len som na ňu pozeral... Prázdnym pohľadom.
Možno mi niekde v duši vzplanula patetická iskierka nádeje...

Ikita

Zabrzdil, úplne zastavil. Aspoň niečo.
Ja som naopak zletela dole zo summonom, dosadla na piesok a odvolala ho.
S prekríženými rukami na hrudi som tam čakala Kuju, kým zíde dole.
Isawa odložil Muramasu.
Tak pod... nie je to pasca.. zakričala som mierne nervózne.