*Vzostup genetiky!* (3 years later, Mike, Horox)

Kuja

Ikita stála nabok odo mňa, keď Suzuki zaútočila...
Zdalo sa, že na ňu také jutsu veľmi neplatí...
Jednoducho som na ňu skúsil zaútočiť mečom... chcel som skúsiť, či na ňu platia fyzické útoky...
Môj štýl bol dosť presný a rýchly...
Meč bol aktivovaný a horel...

Ikita

Kuja sa pokúsil zaútočiť na blízko svojím mečom.
Suzuki však na Kuju poslala svoj hadí summon, akéhosi obrovského hada, aby ho zabával. Had Kuju ani náhodou nepustil k Suzuki a mne.
Bola som príliš zničená, aby som sa nejako bránila. Jednou ranou ma Suzuki úplne odrovnala... Kuju mohla taktiež. Pomaly kráčala smerom ku mne.
Vyvolala som nad mojou rukou Raiku, aby použil fireball, no len namiesto toho vykašlal pár iskier.
Sakra, čo sa to deje?!
Suzuki sa zasmiala.
Ikita, trénovala som ťa... viem čo presne platí na všetky tvoje summony, na tvoju čakru, na tvoje schopnosti. Pre istotu - napríklad teraz - som si nechala jeden bod na tvojom tele, ktorý som ťa nenaučila kryť. vysvetlila a sklonila sa nadomňa.
Neveriacky som na ňu pozrela.
Neverím....
... AAAU!!! zajačala som, ked ma Suzuki zdvihla zo zeme za vlasy. Suzukin had stále zabával Kuju, a nechcel ho pustiť.
KUJA!! skríkla som zúfalo, aj od bolesti, aj kvôli celkovej situácii. Suzuki ma úplne paralyzovala... to je nefér!!!

Kuja

Bojoval som proti hadovi... dosť ma štvalo, že vždy keď som už-už prešiel, tak had ma nepustil...
Nečakane som hodil hadovy do tlamy meč, ktorý uvolnil svoju silu a explodoval...
Avšak, to nebol celý plán...
Rýchlo som sa utiahol dozadu, a spravil pečate... Kuchyose no Jutsu
Vedľa mňa sa zjavil Cagnazzo... (korytnačka)
Hm... deje... sa niečo? opýtal sa Cagnazzo trocha prekvapene.
Sprav tu zmätok... povedal som mu naliehavo... vyletel som trocha do vzduchu...
Had na mňa už chcel zaútočiť...
Cagnazzo vśak vtedy zo seba vypustil toľko vody a takou silou, že to začalo celú jaskyňu zaplavovať...
Hada by to malo tak prekvapiť, že som sa snažil preletieť nad ním a popri tom zobrať svoj meč...
Letel som presne na Suzuki, pripravený seknúť...
Samozrejme, voda by mala zasiahnúť aj Ikitu a Suzuki...

Ikita

Had mierne zazmatkoval, lebo sa začalo diať až príliš veľa vecí.
Našťastie stihol zatvoriť tlamu, takže meč mu explodoval pri hlave.
Hornú časť tela mu odhodilo, ale bol hrubý, takže to ním moc nepohlo.
Rýchlo sa spamatal, a plánoval rýchlo zaútočiť. Vtedy ho však zmietla voda. Aj ked bol ťažký, a hrubé a dlhé telo ho držalo na zemi, voda ho podmyla a stratil rovnováhu, takže teraz nemohol mať zdvihnutú hlavu, ale mohol len plávať vo vode.
Suzuki si vodu nevšímala, a mňa stále bolestivo držala za vlasy. Kuja mal šancu... ale nevyšlo to.
Ako mala Suzuki Kujov meč pri sebe, chytila Kujovi ruku, tak aby jej rozrezal kožu na dĺžke niekoľko centimetrov do vačšej hĺbky, a prudkým švihom ho hodila do steny.
Nie! skríkla som a snažila sa vymaniť zo Suzukinho zovretia. Suzuki v momente preniesla zranenie na mňa.
Pocítila som na chrbáte silnú reznú ranu...
AUUU!!! vytryskli mi slzy od bolesti
Kuja, všetko čo mi urobíš, prejde na Ikitu. zasmiala sa Suzuki.
V tom však cez Suzukinu hrud prešla dlhá katana. Vyžarovala z nej veľká moc.
Isawa!! skríkla som radostne. Suzuki ma pustila, a chytila si hrud z ktorej jej tryskala krv.
Muramasa vyšla zo Suzukinej hrude a ona padla do vody.
Isawa dobehol ku mne, a okamžite zrušil paralýzu. Tiež pomohol Kujovi vstať.
Ste v poriadku? spýtal sa neisto a pozrel na Suzuki, ktorá bez života ležala vo vode.
Nebojte sa, jej to nič neurobí... ona prežila i horšie. Jednou prebodnutie mečom je ako škrabanec, ale temná čakra z Muramasy ju sparalyzovala, takže máme chvíľku... vysvetlil zamyslene.
Bola som nehorázne šťastná, že sa tu Isawa objavil. Verila som mu, a vyplatilo sa to.
Dakujeme! usmiala som sa radostne.
Isawa iba mávol rukou.
Pre vás všetko, Ikita-chan.

Kuja

Dopekla...
Suzuki ma opäť dostala... a odhodila ma do steny...
Avśak, objavil sa tam Isawa a zachránil nás.
Bol som mierne otrasený, ale inak nič vážne...
Ďakujeme, Isawa-san... Dobre, takže je na chvíľu mimo... čo teraz? povedal som a pozrel som na Ikitu a Isawu.

Ikita

Isawa ma chytil za ruku a ťahal smerom von z jaskyňe.
Je tu príliš nebezpečno... Suzuki sem neprišla sama, viete. Podte. Rýchlo. povedal naliehavo a nervózne sa obzeral okolo seba.
Kto by tu ešte mohol byť...?
Až teraz som si všimla že niečo nie je v poriadku. Suzuki zmizla. Len tak zrazu... predtým sa jej bezvládne telo ponorilo do vody. A už tam nebola vôbec.
Isawa...!
Rýchlo sa otočil, ale to už ma držal niekto iný. Jediným chmatom ma niečím spútal a pod krk mi priložil čakrový skalpel.
Nemohla som nič robiť, ani sa pohnúť. Isawa vystrel ruky a spravil krok dopredu. Skalpel sa mi pritlačil na hrdlo, a ja som pocítila ostrú čakru na pokožke.
Maszata. Neurob nič čo by si neskôr oľutoval... povedal Isawa kľudne pozerajúc sa nadomna.
Takže to je Maszata...? On je nemý... s ním sa moc nedohodne.
Skalpel bol nebezpečne blízko mojho hrdla. Isawa a Kuja neboli v polohe, odkiaľ by mohli účinne zaútočiť, bez toho aby...
Nechcela som na niečo také ani pomyslieť. Suzuki by to určite nedovolila...

Isawa

Bolo to zlé. Naozaj zlé. Ani Muramasa mi teraz nemohla pomôcť. Maszata bol neuveriteľne rýchly, a aj keby som ho odrazil od Ikity, podrežie ju. Nemohla ani vyvolať Raiku. Ja však áno, a Raika mohol hovoriť do mysle. Len nech Kuja dovtedy neurobí nič neuáhlené...
... prešiel som po pečatiach na ruke a Raika sa zjavil pri Kujovi.

Raika

Isawa ma vyvolal. Predpokladám na to aby ssom Kujovi dal brífing...
Vliezol som Kujovi do mysle.
Počúvaj ma, mladý. Maszata je jeden z tých, čo ssi môžu dovoliť neposslúchať Sssuzuki. A Ikitu moc rád nemá. Jediný chybný krok a moja majiteľka je mŕtva na miesste. Sssuzuki sa aktuálne regeneruje, čo bude trvať len moment... nesssnaž ssa o nič, lebo Ikita zomrie. A to nechceme nikto. Ani ja. Ani Issawa. A ty už vôbec nie. Počkáme na Sssuzuki. Ona preberie nad celou ssituáciou kontrolu... vysvetlil som mu stručne čo bolo treba a uprene pozoroval Maszatu a Ikitu s vydeseným výrazom na tvári.

Kuja

Suzuki zmizla... tušil som, že je zle...
A tušil som správne... objavil sa tam ďalší...
Držal Ikitu pod krkom...
Hneď som vytiahol meč...
Isawa začal robiť pečate...
Zjavil sa pri mne had Raika... a začal ku mne hovoriť v hlave...
Takže sa máme len tak vzdať???! preblesklo mi naštvane hlavou. Skúšal som Raikovi nejak odpovedať...
Ak príde Suzuki, bude všetko stratené... A to som nechcel...
Snažil som sa ovládať...
Nevedel som, čo robiť... Dostal nás...

Isawa

Kuja to pochopil. Raika mi oznámil, že Kuja dostal mini brífing.
Takže to by bolo... teraz len na niečo prísť... Suzuki príde, a Ikitu si odvedie. To nechcem. zamyslel som sa.
Nenapadalo ma nič. Maszata mal obrovskú strategickú výhodu. Niečo by však...
... nenápadne som sa dotkol Muramasy, ktorú som mal na chrbáte. Bleskovo som meč vytiahol a na Maszatu použil dotonové Jutsu. Bolo to naozaj rýchle. Pod Maszatom sa v momente vytvoril zemný bodec a odhodil ho dozadu. Ikita bola voľná....

Ikita

Isawa spravil niečo veľmi unáhlené... otras... zem... hlina... skalpel mi zmizol spred krku a Maszata odletel do steny jaskyňe za mnou.
Chytila som sa za hrdlo. Pocítila som niečo doslova horúce. Pozrela som na moje obe ruky. Boli celé od krvi.
Až teraz sa dal pocítiť celé prerezanie hrdlom. Ako by mi niekto otvoril krk. Cítila som v ňom studený vzduch. Krv mi stekala aj po celom oblečení, podomňa... bola vlastne všade naokolo... celé ruky som už mala od krvi.
... dopadla som na kolená a stále si držala krk.
Potrebovala som sa nadýchnuť, no namiesto nadýchnutia nasledoval iba chrčavý zvuk. Krv mi už zapchala hltan, aj hrtan a pľúca sa mi naplnili krvou. Z úst mi tiež netieklo málo krvi...
... takže toto je ten pocit ked niekto zomiera... Kuja... milujem ťa... pomyslela som si stotinu predtým ako som upadla do bezvedomia.

Isawa

Už už som sa chcel radovať, ked som si všimol že to nevyšlo. Maszata síce odletel, ale Ikita to schytala.
SAKRA!!! vykríkol som nahlas a rýchlo k nej pribehol.
Nevšímal som si krv, a rýchlo ju zobral na plecia.
Kde je Suzuki?! opýtal som sa náhlivo. Nikto sa neozval.
Rýchlo som vybehol z jaskyňe.
Kuja, pod, rýchlo. Ikita zomiera... ak už nie je mŕtva... do riti. zavolal som a vyvolal lietajúceho hada.
Naložil som naňho Ikitu a čakal kým nastúpi aj Kuja.
Problém je ten, že Maszata používa čakru, ktorú nedokáže Suzuki vyliečiť... teda... Ikita...

Kuja

Isawa zaútočil... Bola to stotina sekundy...
Maszata odletel... ale...
Ikita...
Zamrazilo ma...
Pribehol som k nej...
Ikita, IKITA!!
Avśak ona upadla do bezvedomia...
Isawa ju zobral na plecia a vybehol z jaskyne a naskočil na lietajúceho hada...
Ja som letel za ním a pristál som na hadovi...
Dobre, dobre, choď! povedal som mu, ani som veľmi nevnímal čo hovorí...
Des ma zamrazoval...
Ikita... prosím... nie...
Držal som ju aspoň za ruku... Snažil som sa neplakať... Fakt som sa snažil...
Keby som spravil niečo ja... mohlo byť všetko inak...
Nie! Nesmiem už ľutovať minulosť... musím spraviť všetko, aby som chyby napravil... VŠETKO!

Isawa

Prvé čo ma napadlo, je nejako nájsť Shirokamiho.
Ale kde... ako...?!
Kuja, nenapadá ťa niečo? Suzuki nám nepomôže. Maszata si proti jej Saibonu vytvoril špeciálnu čakru... Ikita ho nemôže použiť... zostáva Shirokami. Neviem ako ho nájsť... povedal som rýchlo.
Ikita bola na tom zle, veľmi zle. Možno už bola mŕtva niekoľko minút.

Kuja

Zamyslel som sa...
Na um mi prišla príhoda... Spred týždňa...
Mal som za úlohu prepraviť nejaký balíček...
Iśiel som teda po ceste...
Avšak... Videl som ako na nejakého obchodníka útočia banditi...
Síce som ich porazil, ale smteľne ho zranili...
Avšak... objavil sa tam jeden muž...
Predstavil sa ako Shirokami... preňho som mal ten balíček...
Dal som mu ho... a on sa sklonil k obchodníkovi a vyliečil ho...
Poznal som ten spôsob liečenia... Bol to Saibon...
Než som stihol čokoľvek povedať, zmizol...
Až potom som si uvedomil, že Ikitin brat sa tiež volal Shirokami...
Odvtedy som ho nevidel.

Videl som ho asi pred týždňom... V Zemi zeme... povedal som Isawovi a začal som ho navigovať na presnú lokáciu...
Hovoril som to dosť rýchlo a v panike... občas som sa nevedel vyjadrovať, zamotával som sa...
Fakt bolo na mne vidno paniku...
Ikitina ruka chladla...

Isawa

Leteli sme najrýchlejšie ako sa dalo. Bolo to úplne zúfalé, ale Ikita to mohla prežiť. Bola tam šanca. Síce veľmi malá, ale predsa len. Suzuki musela teraz riadne zúriť na Maszatu, možno sa s ním aj pustila do boja. Kto vie. Suzuki však dobre vie aj to, že Ikite nepomôže teraz nikto iný ako Shirokami. Preto sa možno neukázala.
Kuja sa ozval.
Ty si ho videl?! spýtal som sa prekvapene. Na otázky ale nebol čas, a tak som len nasmeroval let kam Kuja ukazoval, a dúfal, že Shirokami nás nájde aj sám. Ako Hoshiyama dokáže vycítiť blízkosť iného člena na celkom veľkú vzdialenosť, a tak by to mohlo vyjsť.
Ikita sa občas mykla, ako v spánku pri nočnej more. Z tváre sa jej vytrácala farba, a jej pokožka bola studená. Dosť studená.
Skúsil som pulz, či ešte vôbec žije. Nenahmatal som nič. Zbledol som v tvári, čo si Kuja mohol dobre všimnúť. Ikitine bunky vzdali boj, a podľahli vlastnému zničeniu. Umierali po miliónoch... bola definitívne mŕtva. Zostávalo len dúfať, že Shirokami za tie tri roky nabral dostatok sily a povýšil Saibon na úroveň, aby mohol oživiť človeka.
Kuja...

Kuja

Je mŕtva... však? opýtal som sa tichým, bezvýrazným hlasom.
Cítil som to... celý ćas som držal jej ruku...
Pulz spomaľoval, pokožka chladla...
Bola mŕtva... vedel som to...
Celý čas, až doteraz som bol ticho...
Teraz som pozrel na Isawu...
Mohol vidieť moje uslzené oči...
Bola mŕtva... mŕtva...
Zrútil sa mi svet...

Isawa

Všimol som si zmenu na Kujovej tvári.
Jeho otázku som radšej nechal nezodpovedanú, ale aj tak to vedel.
Bolo to celkom jasné. Tiež jej držal ruku, a cítil že jej zastavil pulz.
Je mi to ľúto... stále však máme šancu. Shirokami ju možno... oživí. pousmial som sa, ale bolo to asi zbytočné v takejto situácii. Kuja vyzeral zničene. Chápal som ho, a vedel čo to znamená stratiť niekoho blízkeho.
Kuja, nemôžme teraz zastaviť... pokračujeme v hľadaní. Ukazuj dalej... nenechaj sa uniesť smútkom, alebo hnevom. povedal som a čakal kým mi zase začne ukazovať smer.

Kuja

Ukazoval som mu ďalej...
Rubicante mi dával počas tých rokov aj emočný tréning...
Ukazoval som mu cestu... ale plakal som pri tom... nemohol som si pomôcť...

Isawa

Opať sme zrýchlili ked mi začal ukazovať cestu.
Dúfal som, že to nebude daľeko.
Koľko ešte...? spýtal som sa po chvíli zúfalo.

Kuja

Už by sme tam... mali byť... tam to je... hovori lsom bezvyrazne a s plačom...
Ukázal som na jednu čistinu...

Isawa

Poslúchol som. Summon zosadol na čistinu, a ja som sa zúfalo rozhliadal po okolí.
Tak kde?! spýtal som sa rýchlo.
Zdalo sa to beznádejné...

Kuja

Padol som na kolená...
Tu to bolo... tu som ho naposledy videl... povedal som.
Nie... nie je nádej... on tu nie je...
Tiekli mi ďalśie slzy...

Isawa

Sadol som si na zem do trávy.
Takže tu nie je... bol som naivný, ked som myslel že by to mohlo vyjsť... celé je to k ničomu. povedal som smutne.
Kuja sa tak trocha zrútil.
Šanca že Ikita bude žiť sa každou sekundou znižovala. Ked bude mať mŕtve všetky telové bunky, neoživí ju ani Shirokami. To by musel byť naozaj mocný.

Kuja

Nie... Nemôžeme sa vzdať! vykríkol som na Isawu.
Musí byť nejaký spôsob ako ho nájsť! Proste musí!
Vstal som. Zavrel som oči...
Mysli... mysli...

Isawa

Kujom očividne prešla vlna nového optimizmu. Síce ma to potešilo, ale tento svet bol veľký, a nenapadal ma žiadny spôsob ako Shirokamiho nájsť, alebo ako zachrániť Ikitu.
Nemyslíš, že by nám v Konohe mohli nejako pomôcť? spýtal som sa náhle.
A nasadni, budeme rozmýšlať počas letu. dodal som, nasadol na hada a čakal kým nastúpi aj Kuja.

Kuja

Vyskúšať musíme všetko!! povedal som odhodlane. Nenasadal som na hadí summon, ale vzlietol som sám a letel som smerom, kde som odhadoval Konohu.
Odmietal som sa vzdať. Odmietal som zahodiť Ikitin život len kvôli môjmu smútku. Budem to skúšať až do samého konca...
Konoha... už je to tri roky...
Mal som na sebe prestrojenie, čiže som vyzeral ako Silver

Isawa

Nenastúpil, ale vyletel sám.
Do Konohy je to daľeko... si si istý že tam doletíš? spýtal som sa neisto, ale vzlietol za ním.
Dalšie otázky by bolo zbytočné zdržovanie.
Takže čo najrýchlejšie do Konohy... ideme!
Obzrel som sa dozadu. Ikita tam ležala. Keby nebolo tej krvi, vyzeralo to akoby len spala.
Kiežby len spala..

Spoiler: