Nový člen (Horox & Mike)

Kanuzaku

Zamračil som sa, no nebol čas.
Tak... dobre, teda. vyslovil som pomedzi zuby a vzácny meč hodil k Strážcovi.

Strážca

Ladne schytil meč a jedinou otočkou rozsekol podstavec, na ktorom predtým meč stál.
Podstavec vybuchol zelenou energiou, a na jeho mieste sa objavila akási temná anomália.
Stráca do nej pokojne vošiel a v dalšom výbuchu zelenej energie zmizol.
Kanuzaku neváhal, lebo vačšina miestnosti už bola zasypaná, až na stred.
Skočil k portu a svižne doň vošiel.
Hned ako Kanuzaku vošiel, pred portál padol obrovský kus stropu, a Sephirothovi zahatil cestu.

Sephiroth

Ja mám dnes fakt "šťastie"
Skočil som k tomu kusu stropu, čo mi blokoval cestu...
Všetko sa rútilo...
V skoku som nahromadil chakru do Masamune... a sekol som... kameň sa rozpadol a odkryl východ...
Padajúce kamene zo stropu ma triafali po celom tele... jeden extrémne veľký ma trafil do temena... na sekundu sa mi zatmilo pred očami ale nestratil som vedomie...
Skočil som do portálu...

Kanuzaku

Po vojdení do portálu ma vystrelilo na svah hory, pod ktorou sa rozprestieralo to údolie s archeológmi...
... čerstvý vzduch bolo prvé čo som pocítil, a hned na to tvrdú a pevnú zem pod nohami.
Strážca neklamal, v skutočnosti sme boli vonku.
Najviac som sa teda preľakol, ked som ho uvidel vedľa mňa ako tam stojí a zamyslene pozerá na oblohu. Opať bol vo svojom brnení a na páse mal Muramasu.

Sephiroth

Dopadol som na zem...
Takmer som stratil rovnováhu... Trocha sa mi zakrútila hlava...
Asi to nebude len škrabanec...
Každopádne som sa narovnal... Na tvári som mal opäť chladný výraz...
Pozrel som na Strážcu, čo tam stál v plnej zbroji... Teraz bol rozhodujúci okamih... Klamal, alebo nie?

Strážca

Oblohu som nevidel stovky rokov... vánok som necítil stovky rokov... rastliny som nevidel stovky rokov... povedal Strážca zo zatajeným dychom a potom sa obrátil na nás.
Tento meč má daľeko od dokonalosti. Chýba kúsok, malý úlomok. ukázal na čepeľ meča, kde bolo vidieť, že kúsok chýba.
A viem kde je. Tento muž... Kanuzaku-kun, spomínal že Muramasu už majú. Ten úlomok za tie stovky rokov nadobudol podobu Muramasy, ale je to len veľmi malý zlomok jeho naozajstnej sily. Odvedťe ma za úlomkom... dodal a pomalým krokom sa vybral dolu kamenným svahom hory.
Kanuzaku sa zamračil a vybuchol: Aký kúsok? Aký úlomok?! Aký KANUZAKU-KUN?!!

Sephiroth

Ako ti máme veriť, že nechceš skompletizovať meč a potom zdrhnúť? opýtal som sa chladným tónom.
Bolesť na temene sa stupňovala.

Strážca

Ako som povedal, moja úloha skončila. Nemám už čo strážiť. Mojím jediným cieľom bolo chrániť tento meč. Po tom, ako ste ma porazili, je váš a ja som v ochranovaní zlyhal. Nemám už čo robiť, ale moja duša je pripútaná k tomuto meču, nie k tomu chrámu, ktorý sa práve zrútil. Kým bude meč existovať, budem aj ja. Rovnako ako meč nemôže byť bezomňa. Meč sa nedá zničiť, teda to znamená, že ani ja sa nedám zničiť. vysvetlil nám Strážca ako blbcom a dalej kráčal.
Alebo možno existuje cesta, ako ho zničiť, musí však byť veľmi obtiažna... dodal napokon otočený chrbtom k nám.
Bolo vidieť, že Kanuzaku je nahnevaný, no nenechal sa vytočiť a prehltol nadávku. Vedel, že to nemá zmysel... vydal sa za Strážcom.
Ved ani nevieš kadiaľ máš ísť!! zakričal naňho Kanu.
Muramasa cíti kde sa úlomok nachádza. povedal kľudne, a ani sa neotočil.
Kanuzaku stisol pasťe, pery, ale bol ticho.

Sephiroth

Všetko som chápal, ale nebol som zvyknutý dôverovať hocikomu... iba sebe.
Všade som čakal podraz... Mal som na to svoj dôvod...
Vykročil som teda za strážcom, ale s veľmi nedôverčivým pohľadom... Masamune som si radšej nechal v ruke.
Snažil som sa nevnímať tú bolesť na temene... ale silnela...
Prešiel som si po rane rukou... bola hlboka... Na rukavici mi ostala krv, čiže to zrejme krvácalo...
Teraz som s tým nemohol robiť nič, tak som sa rozhodol, že si to ošetrím v sídle...

Kanuzaku

Zvyšok cesty bol pokľudný.
Bol som samozrejme nahnevaný, cítil som sa pod psa... zničený meč, a sebaistý Strážca. Už teraz som ho neznášal.
Strážca napokon vošiel do základne, akoby tadiaľ chodil denne.
SAKRA, ako to urobil?! zakričal som nahlas, po tom ako zmizol v rúre, ktorou sa vstupovalo do sídla.
Teba ešte neserie?! pozrel som na Sephiho.

Sephiroth

Celú cestu bolesť neustupovala... skôr naopak... Cítil som na krku svoju krv...
Boli sme pri sídle a Strážca doňho vošiel... Kanuzakuho asi poriadne štval...
Kým nezačne útočiť, tak nie. odpovedal som mu a skočil som do rúry... Musel som odvolať Masamune, nevošiel by sa tam.

Kanuzaku

Sephirothova odpoved ma vytočila...
Vytočil ma Strážca, ktorý si sídlom kráčal akoby tadiaľ prechádzal už sto-krát...
Vytočilo ma ked vošiel do laboratória, rovno za ''Muramasou'', teda tým úlomkom čo nadobudol tvar meča.
Akurát ho študovala Suzuki, ktorá pri ňom sedela.
Postavila sa a obdivne pozerala na Strážcu, a jeho meč.
Takže toto je Muramasa... po krátkom skúmaní som zistila že to ukázala na úlomok v tvare meča nie je Muramasa, ale len jeho časť.
Strážca prikývol a prebral úlomok od Suzuki, ktorá mu ho podala.
Spojil dva meče a jeho naozajstná Muramasa pohltila úlomok.... laboratórium sa zatriaslo z energie, ktorá začala vyžarovať z Muramasy.
Teraz je meč bohov kompletný. povedal akoby nič Strážca.
Z meča bola cítiť neuveriteľná sila, ktorá ním pulzovala.
Kto si? Aj ked už asi viem. spýtala sa Suzuki.
Strážca. odvetil, ani sa nepohnúc a stále pozeral na Muramasu.
Suzuki obidvne prikývla. Vedela všetko o Strážcoch mocných artefaktov - proti nejednému bojovala. Chápala ich spojitosť s predmetmi, a všetky záležitosti tomu podobné.
Vidím že ste boli teda úspešný... ste v poriadku? Kanu, kde máš meč? Sephi, si v poriadku?

Sephiroth

Misia je teda splnená... Kanuzakovi zlomil meč tu prítomný strážca a pohltil ho do Muramasy... no a ja som nezranený... skoro odpovedal som na Suzukinu otázku...
Aj tak, mal som zrejme vlasy od krvi, tak by si to všimla...
Asi jej ani neuniklo, že si občas rukou siaham na temeno hlavy...
Aj tak... mal som v pláne si to ošetriť sám...

Suzuki

Po krátkom rozhovore so Strážcom, tak aby to ostatní nepočuli, hlavne Kanuzaku, som podišla k nim.
Takže... Strážca odteraz patrí do našej milej organizácie... Muramasa je spojená s ním, takže ju bude nosiť. Nie Kanuzaku, ako si to určite myslel. zatvárila som sa nevinne. Vedela som, že Sephiroth je zranený, avšak muselo to počkať...
.... ČOOOO?!!!! vykríkol Kanuzaku a nahnevane podišiel ku mne.
ON MA PORAZIL, ON MI ZNIČIL MEČ, ON BOJOVAL PROTI NÁM, A TY HO LEN TAK NECHÁŠ PRIPOJIť SA K IDENU? vykričal mi Kanuzaku do tváre.
VED PREDSA NIE JE ANI ČLOVEK! DOKONCA ANI ŽIVÝ NIE JE!
Vieš čo? S tebou už nepôjdem do posteľe! Nájdi si niekoho iného! dokončil svoj hlasný prejav.
Mierne som sa zaklonila dozadu, a odstúpila o jeden krok.
To bude strata len pre teba... ja o mužov núdzu nemám. A Muramasa musí zostať u Strážcu, v rukách niekoho iného by nebola tak mocná, a navyše je k meču pripútaný... takže nevymýšlaj, a chod si radšej zohnať další meč... Weiata ti nejaký pekný a kvalitný dá z trezoru A, alebo B... chod za ním. vysvetlila som mu pokojne.
Kanuzaku nahnevaným krokom vybehol z laboratória.
Sephiroth, si zranený. povedala som, pozerajúc mu do očí.

Sephiroth

Kanuzaku chytil poriadne nervy...
Pri slovách "veď predsa nie je ani človek" som sa musel pousmiať... Keby vedel, že s kým vlastne bol...
Zakončil to tou krásnou vetou "S tebou už nepôjdem do postele"... Bol skutočne naivný, keď si myslel, že to Suzuki nejako raní...
Kanuzaku odišiel, Strážca bol niekde vzadu v miestnosti a Suzuki ku mne prišla a povedala že som ranený... Zas som si uvedomil tú bolesť hlavy...
Len škrabnutie... povedal som jej.
Nebola to pravda... taký kus kameňa ako na mňa padol by človeka mohol aj zabiť... Človeka, nie mňa...

Suzuki

Obišla som ho a pozrela zozadu.
To teda nebolo žiadne ''len škrabnutie''...
Sephiroth, vyliečim ti to... vyzerá to vážne, a ja už z pohľadu vidím, že normálny človek by bol na mieste mŕtvy. povedala som ustarostene a čakala na jeho odpoved, poprípade povolenie.

Sephiroth

Keď povedala tú vec o normálnom človeku, hneď som si vybavil ten bozk s ňou... Tam zistila, kto, alebo čo som...
Chcel som ju odmietnuť, chcel som povedať, že to nič nie je, chcel som si to ošetriť sám, ale napokon som povedal len Fajn...
Tá bolesť v hlave mi asi zabraňuje myslieť normálne... Ale veď, je to vlastne jej povinnosť, tak prečo by som mal robiť hlúposti?

Suzuki

Priložila som mu na ranu obe ruky a aktivovala Saibon.
Telom mi prešiel chlad...
... nebolo to ako liečiť ostatných. V Sephirothovi bolo niečo zvláštne, niečo neľudské.
Regeneráciu mal ale lepšiu, to bolo treba uznať. Na ošetrenie som nemusela použiť ani zdaľeka tak veľa čakry ako pri ostatných.
Napokon bolo jeho zranenie úplne vyliečené. Odfúkla som si a postavila sa pred neho.
A je to..

Sephiroth

Konečne úľava od bolesti...
Postavila sa predo mňa... Zavrel som oči...
...
Vďaka... vyšlo po chvíli zo mňa, veľmi tichým hlasom.
Koľko rokov som už to slovo nepovedal?
Opäť som otvoril oči a pozrel na ňu...

Suzuki

Bola som prekvapená... Vdaka?
Naozaj to povedal?
Pozrela som mu priamo do očí a snažila sa pochopiť, čo v nich vidím...
Sephiroth bol veľmi zložitý, ale uvedomila som si, že takýto doteraz nebol.
Iba som sa usmiala, typom ''je to normálka, každého liečiť.''

Sephiroth

Chvíľa ticha... Len sme si vzájomne pozerali do očí...
No... každopádne, ak ťa zdržujem, tak pôjdem... ak odo mňa ešte niečo potrebuješ, povedz povedal som jej, čím som prerušil ticho...

Suzuki

Uh, nie, nie, ešte zostaň. vyhŕkla som na Sephiho rýchlo.
Chcela som aby ešte zostal...
... povedz, čo sa vám tam stalo? spýtala som sa.
Aspoň chvíľu...

Sephiroth

No...
Na tvári sa mi zjavil jemný poúsmev...
Všimol som si dve stoličky, čo tam boli... Na jednu z nich som si sadol a nechal som Suzuki, aby si sadla na tú druhú...
A začal som rozprávať priebeh misie... Dva dlhé pády... Pascu a zrkadlo... Hordu nemŕtvych, čo nás napadla... Podrobne som opísal súboj so Strážcom... A napokon únik z rozpadajúcej sa svätine... A spomenul som aj to, ako som sa vlastne zranil... Bolo to celkom dlhé rozprávanie, keďže som rozprával podrobne...
Doprial som si na Suzuki veľmi dlhé pohľady...

Suzuki

Dalšie prekvapenie... Sephiroth mi bez problémov všetko rozpovedal.
Myslela som, že bude z toho podráždený, no nevyzeralo to tak.
Ani ho nebolo treba presviedčať...
... ked dopovedal, usmiala som sa. Muselo to byť drastické.
Dakujem, že si mi to všetko povedal. povedala som a zostala sedieť na stoličke.
Bolo mi s ním dobre...

Sephiroth

Ďakuje...
Za málo... Bolo mi potešením. povedal som jej a tiež som ostal sedieť na stoličke...
Na mojej tvári stále hral jemný poúsmev...
Bolo mi zvláštne, veľmi zvláštne...

Suzuki

Sklonila som pohľad.
Nuž... to by bolo... ja už pomaly pôjdem spať... takže... hovorila som nekľudne a pozrela naňho opať.