Nový člen (Horox & Mike)

Kanuzaku

Aj to ma napadlo, ale nechcel som zbytočne otálať.
Radšej som však na Sephiho, a začal sa obzerať po veľkej miestnosti.
Cestou sem som si nevšimol nič, takže...
... až teraz som to všimol.
Veľká páka pri zrkadle, v strede miestnosti.
Vidíš to? pousmial som sa.
Páka doslova lákala, aby ju niekto potiahol smerom dole.
Bol by som zvedavý, akú pascu spúšťa táto páka...

Sephiroth

Vidím ju už nejaký čas... rozmýšľal som nad tým... buď je to až príliš jasná pasca... alebo je to pasca a zároveň jediná cesta ďalej... alebo je to cesta ďalej, a votrelcov má zmiasť to, že je tak prístupná, takže za ňu nepotiahnu, lebo si budú myslieť, že je to pasca... hovoril som kľudne...
Obzeral som sa ďalej po miestnosti a hľadal čokoľvek, hieroglyfy, nápisy, páky, tlačidlá... Potom som ešte raz prezeral zrkadlo...

Kanuzaku

Podľa mna je to to posledné. Aký idiot by ju sem dával tak viditeľne? Je to očividné, schválne. Každý sa ju bude báť potiahnuť, lebo to vyzerá jednoducho ako pasca. zasmial som sa a podišiel k páke.
Zvláštne bolo, že za zrkadlo nebolo nijako možné vidieť. Akoby to bola nepriehľadná stena.
Chytil som páku, ako som ju chcel potiahnuť smerom dole, a... rozplynula sa.
Genjutsu? začudovane som sa pozeral na miesto, kde ešte pred pár sekundami bola páka.
Avšak ťažké kamenné dvere na konci miestnosti, odkiaľ sme prišli, sa zatvorili. Nebolo tak daľeko vidieť, ale buchot sme počuli celkom jasne. Miestnosť sa úplne izolovala, nedalo sa z nej vyjsť, a okolo nás, hore, aj dole, aj po bokoch len milióny kilogramov zeme.
Strop sa náhle začal pomaly hýbať smerom dole... o pár minút z nás budú placky.
Rozhodil som rukami a nevinne sa zatváril.

Sephiroth

Povzdychol som si...
Vieš... mohol by si sa nabudúce poradiť so mnou predtým, než niečo spravíš... povedal som kľudne...
Natiahol som ruku s Masamunom k zrkadlu...
Špičkou katany som sa dotkol zrkadla... Chcel som vedieť, čo je to zač... chcel som to preskúmať...

Kanuzaku

Dobre, dobre, ale ja som sem prišiel bojovať, a pobrať nejaké vzácnosti, nie riešiť rébusy a hádanky! odvetil som mu nervózne a rozhodil rukami.
Zrkadlo bolo zrkadlo... jednoducho sklo... žiadne Jutsu, pasca, aspoň na prvý dotyk Sephiho meča to tak vyzeralo.
Rozbijeme ho? Alebo radšej nie? Zdá sa to ako jediný únik - nevieme čo je za ním. zamyslel som sa a pozrel na približujúci sa strop nad nami.

Sephiroth

Podišiel som k tomu zrkadli a skúsil som sa ho dotknúť rukou... Kanuzakuho som nevnímal...
Rozbitie bola až posledná možnosť...

Zrkadlo

Ked si sa dotkol zrkadla, nestalo sa nič špeciálne.
Na dotyk si však cítil, že zrkadlo je neprirodzene hrubé, a mohlo mať hrúbku aj niekoľko metrov.
Strop už bol nebezpečne blízko, tak že Kanuzaku nemohol kolmo postaviť svoj meč.
Tak sakra použi nejaké Jutsu lebo ja použijem nejaké!

Sephiroth

Skúsil som do zrkadla pustiť chakru...
Skúsil som rušenie genjutsu...
Skúsil som všetko, čo ma napadlo...
Musí to tu mať nejaký význam...

Zrkadlo

Ked doňho Sephiroth vpustil čakru, zavlnilo sa ako voda a spriehľadnelo.
Kľudne sa ním dalo už prejsť, malo naozaj pár metrov, za ním sme rozmazane mohli vidieť pokračovanie miestnosti.
Kanuzaku doňho rýchlo vbehol, lebo strop už bol len meter a pol nad zemou. V ''zrkadle'' sa pohybalo ťažko, ako pod vodou.
Jednoduché...

Sephiroth

Hm... vedel som to...
Kľudne a spokojne som prešiel cez zrkadlo... Aź som sa napokon vynoril na druhej strane a Kanuzaku bol vedľa mňa...
Banálnosť... a stratili sme pri tom tak veľa času... povedal som a vykročil som ďalej...

Kanuzaku

Zakrútil som hlavou a vykročil dopredu.
Teraz sme tu uvaznený, ak tam nebude žiadny východ dalej.
Strop pred zrkadlom sa dotkol zeme z obrovským buchotom a už bolo ticho.
Super, no...

Sephiroth

O východ sa budeme starať potom... teraz by sme mali byť zameraní na tie artefakty... odpovedal som mu s ľadovým kľudom.
Pokračovali sme ďalej a popri tom som si obzeral miestnosť...

Kanuzaku

Napokon sme došli ku koncu miestnosti, ktorá za zrkadlom ktorým sme prešli bola úplne rovnaká.
Zrkadlový odraz...
Tu však namiesto vchodu ktorým sme vošli stál sarkofág, ktorého poklop sa pomaly začal otvárať.
Strážca? vytiahol som meč a zaujal bojovú pozíciu.

Sephiroth

Buď strážca, alebo poklad... povedal som pokojne, a pripravil som si Masamune do bojovej pozície...

Kanuzaku

Poklady sa nikdy neotvárajú sami a bez boja... poznamenal som, a čakal čo alebo kto odtiaľ vyjde.
Napokon poklop dopadol na zem a zo sarkofágu vyliezol akýsi samurajský bojovník.
Mal na sebe ťažké samurajské brnenie a prilbu. Zo štrbín kde by mali byť oči mu vyšlahovala akási zelená energia.
Vytiahol dve katany a vykročil zo sarkofágu.
Uh... to je *asi* strážca. Nemal by byť problém.
Aj ked Suzuki hovorila že si máme dať pozor.

Sephiroth

Ak je len jeden, bude pravdepodobne silný...
Prenechal som strážcovi možnosť zaútočiť...
Stál som pred ním, pripravený blokovať...
Možno má tá vec iné plány ako útočiť... Ale ak zaútoči, narazí na protiútok

Starobylý strážca

Vy... duše... prišli ste... sem pre poklad ktorý... sa tu skrýva? začal hovoriť veľmi zvláštnym hlasom. Znel duto, spirituálne, strašidelne a starobylo zároveň. Navyše hovoril starým jazykom, ktorému rozumel už dnes málokto. Ale útržky sa dali zachytiť.
Kanuzaku sa zamračil, ako sa snažil pochopiť čo práve strážca povedal. Nádejne sa pozrel na Sephirotha, či to nepochopil.

Sephiroth

Ale ale... prastarý jazyk...
Pýta sa, či sme prišli po poklad, ktorý tu je... povedal som potichu Kanuzakovi.
Niečo som z toho jazyka vedel... Kedysi som študoval mnoho vecí...
Áno... povedal som mu rovnakým jazykom.

Strážca

Akonáhle Sephiroth odpovedal v Jazyku, otočil sa nanňho.
A... viete vôbec... čo hľadáte? opýtal sa nečakane.

Sephiroth

Nie... odpovedal som mu popravde.
Čo to je? Kde to nájdeme?

Strážca

Neviete čo hľadáte, napriek tomu ste sem prišli...
... meč môjho pána si nezaslúžite.
Zdvihol ruku a náhle sa z buchotom otvorili všetky sarkofágy v celej miestnosti.
Z nich povychádzali rovnakí strážcovia ako on, každý s dvoma mečmi, a zaútočili.
Nepriateľov bola veľká prevaha, vrhlo sa na vás asi tak 50 až 60 bojovníkov.


Kanuzaku

Ohó, vyjednávanie zlyhalo. zamračil som sa a čakal na bojovníkov, ktorí bežali k nám.
Bolo ich dosť veľa, a tak som dúfal, že nebudú v boji na blízko nejak excelovať.
Navyše tu museli byť ešte z doby, ked sa používal Starý Jazyk, to znamená dlhé stovky rokov dozadu.
Predpokladal som teda, že neovládajú čakru, ale mohol som sa aj mýliť...

Sephiroth

Nie všetko ide vždy podľa plánu... povedal som chladne.
Ak zistím, že niekto vedel, čo ideme hľadať, ale nepovedal mi to, asi ho zabijem...
Time to fight... povedal som a pripravil som si Masamune... Na mojej tvári bol absolútny kľud.

Kanuzaku

Bojovníci očividne vedeli, ako bojovať. Neboli to len oživené slabé duše, ale schopní a rýchly bojovníci.
Bežali k nám po skupinkách, a bolo vidieť, že majú pripravené nejaké skupinové kombá.
Išli roztrúsene, niektorí aj po strope a po stenách, takže asi ovládali čakru, alebo to boli jednoducho ich schopnosti.
Rozmýšlal som či bojovať normálne, alebo použiť nejakú hromadnú techniku.
Nakoniec som sa rozhodol... aktivoval som raitonové blesky na celú miestnosť... avšak nič sa nestalo.
Moja čakra vôbec nefungovala.
To zrkadlo... SAKRA. zaklial som nahlas. Ked sme prešli tým zrkadlom, pocítil som niečo zvláštne.... nedá sa tu použiť čakra.

Sephiroth

Žiadna chakra?
Napriek tomu som stále ostal kľudný...
Musíme si vystačiť s taijutsu... povedal som, i keď to Kanuzaku už určite vedel...
Jednoducho som si počak na ich prvý útok... uhol som sa im a potom som začal sekať... rýchlo a presne...

Kanuzaku

Meč som zaklonil do bojovej pozície a čakal na útok.
V tomto prípade bolo najlepšie obranovať, a po prvých útokoch dravo a zničujúco zaútočiť.
Na Sephiho a mňa naraz dopadla prvá vlna útoku. Meče dopadli z každej strany, dokonca aj dva z hora.
Podarilo sa mi ich poľahky vybrániť, lebo s mečom som bol rýchlejší ako oni. Odskočil som z dosahu mečov, ale len na to, aby som dopadol do dalšej várky. Bolo ich priveľa, a bolo treba redukovať.