Nový člen (Horox & Mike)

Sephiroth

S tým nemám problém... odpovedal som mu absolutne kľudne...

Kanuzaku

Pomaly, ale isto ma začínala štvať jeho kľudnosť a chladnosť.
Chcel som už niečo povedať... ale prekonol som sa.
Máš dobrý účes, z akého časopisu si ho zobral? spýtal som sa.

Sephiroth

Ja na účesy nepotrebujem časopisy... Stačí vynaliezavosť... povedal som mu kľudne, i keď som takú otázku nečakal...

Kanuzaku

To ani ja. odvetil som sebaisto a prehrabol si vlasy.
Dobre sa mi podarila tá kombinácia modrej a bielej, čo? spýtal som sa Sephiho na názor.
Predná časť mojich vlasov bola modrá, zatiaľ čo zvyšok zostal biely.
Suzuki účes zhodnotila ako výborný, ale bol som zvedavý aj na názor Sephiho.

Sephiroth

Pozrel som naňho...
Ďalší narcista či čo...?
Iste, vyzerá to cool. povedal som nezaujato a odvrátil pohľad.

Kanuzaku

Zamračil som sa a dalej si ho nevšímal.
Vidím že nestojí o reč.... nemá to zmysel.
Tak... odtiaľto môžme ísť po stromoch. vyhlásil som a začal po nich skákať plnou rýchlosťou vpred.

Sephiroth

Zrejme sa naštval...
Začal som skákať za ním... ponorený do vlastných myšlienok...

Kanuzaku

O tridsať minút úmorného, rýchleho skákania po stromoch

Počas skákania sme neprehovorili už ani slovo.
Nakoniec sa nám však podaril dosiahnuť náš cieľ. Stáli sme na okraji útesu.
Pred nami sa v hlbokom údolí týčila vysoká stavba vtesená do kamennej steny akejsi hory.
To je... pekný chrám. poznamenal som a zoskočil na dlhý pád, údolie pod nami bolo vzdialené niekoľko stoviek metrov.

Sephiroth

Pozrel som do údolia... Bol tam náš cieľ cesty...
Kanuzaku zoskočil z útesu...
Hm... snáď vie čo robí... pomyslel som si a skočil som za ním...

Kanuzaku

Vyzeralo, že v celom údolí je ticho.
Expedičné aj archeologické tímy sa už pravdepodobne uložili spať na večer, v niektorých stanoch rozosiatych po údolí sa svietilo.
Kto by sa zakaždým trepal hore a dole z údolia kvôli spánku?
Nakoniec som dopadol na prašnú zem a pád pribrzdil čakrou.
Nečakal som na Sephiho a pomalým krokom sa vybral cez celé údolie, až k hore na jeho konci, v ktorej na úpatí bol zasadený ten cieľový chrám. Všade boli rozložené archeologické a výskumné predmety, a hlavne stany.
Dúfal som, že Sephi pochopil aby sme nerobili hluk a nepozorovane prešli cez celý tábor až ku chrámu.

Sephiroth

Aj keď to bol dlhý pád, na zem som dopadol elegantne, ako pierko... V mieste môjho dopadu sa objavilo pár čiernych pier, ale kvoli tme to nemohol vidieť nikto...
Kanuzaku sa zakrádal cez celý tábor... takže to mala byť tajná misia...
Zakrádal som sa potichu, videl som dokonale aj v tme... išiel som za Kanuzakom k chrámu...

Kanuzaku

Nakoniec som došiel k chrámu, o okamih neskôr aj Sephi.
Tímy sa usídili daleko od vchodu, takže som už mohol hovoriť nahlas.
Úprimne netuším čo tam nájdeme... takže bud pripravený na všetko. Suzuki odporúčala extrémnu pozornosť, a ked to ona hovorí, tak na tom niečo bude. Nechcela aby sme padli do pazúrov nejakému starému mocnému démonovi čo tam môže prebývať... alebo čomukoľvek. povedal som pozerajúc sa do temnoty vchodu.
Nakoniec som tam vstúpil a vydal sa kráčať vnútrom chrámu.

Sephiroth

Prišiel som za ním a pozorne som počúval, čo mi hovorí...
Takže démonovi... to bude zaujímavé...
Rozumiem odpovedal som mu a vykročil som za ním do temnoty, v ktorej som dokonale videl...
V ruke sa mi objavil Masamune...

Spoiler:

Kanuzaku

Prechádzali sme veľmi dlhou vstupnou chodbou v úplnej temnote.
Zatiaľ to vôbec nevyzeralo nebezpečne.
Uvoľnil som sa a prešiel do kľudného pomalého kroku.
Nič tu nie je. vyhlásil som.
Zatiaľ.

Sephiroth

Ja som kráčal kľudne stále... ale v skutočnosti som bol v maximálnom strehu, pripravený kedykoľvek zaútočiť... Moje oči videli v tme dokonale a ja som prezeral všetky tiene...
Ja Kanuzakove vyhlasenie som len prikývol, i keď to zrejme nevidel...

Kanuzaku

Stále sme išli dopredu po úzkej chodbe.
Napadlo ma, že ak sa chodba zrúti, tak tu budeme pekne v prdeli. Myšlienku som hned zamietol a pokračoval.
Bolo tam ticho ako v hrobe, až na ozveny naších krokov.
Napokon sme však prišli na koniec chodby. Proste chodba končila, a nebolo tam nič, slepý koniec.
Ehm...
Mečom som buchol do steny naproti, aby som zistil či je dutá alebo za ňou je chodba. Nebola.

Sephiroth

Buď si nás zaviedol do pasce, alebo tu bude tajná chodba... poznamenal som potichu...

Kanuzaku

To je primitívne...
Na nohách som zacítil jemný prievan. Zohol som sa a pozrel do škáry v podlahe.
... aha.
Nakoncentroval som čakru do nôh a silno dupol po podlahe.
CRAAASH!
Podlaha pod nami sa rozpadla a my sme sa prepadli do temných hlbín.
Tak to som teda nechcel! zasmial som sa, chytil sa steny a rýchlo po nej kĺzal. Netušil som aké to je hlboké, a čo je na spodku, bohvie aké bodliaky.

Sephiroth

Nabudúce ma môžeš aspoň varovať... povedal som mu, keď som klesal vzduchom uplne ladne a pomaly ako pierko... ničoho som sa ani nedržal... v tej tme na mňa Kanuzaku nevidel...

Kanuzaku

Po chvíľke sme dopadli na pevnú zem.
Bolo tam dosť vlhko, a celé to tam smrdelo zatuchlinou. Jednoducho bolo cítiť starobylosť.
Nechcem vedieť ako dlho to tu nenavštívila ľudská noha... poznamenal som z poloúsmevom.
Nemali sme moc na výber, pratkticky chodba pokračovala zase dopredu, len o pár stoviek metrov nižšie.
Má to vôbec koniec?
Tu však už nebola úplne jednoduchá chodba. Po bokoch boli výklenky, v ktorých boli nahromadené kosti, lebky, niekedy celé kostry.
Hmm.......

Sephiroth

Pristál som vedľa Kanuzakuho, mohol vidieť padať pri mne len pár čiernych pier...
Pozorne som sa rozhliadol po chodbe...
Rozhodne ideme správnym smerom... kostry sú tu na odradenie návštevníkov. usúdil som.
Tak poďme... povedal som a vykročil som pokojne... avšak bol som pripravený ukamžite útočiť, alebo sa brániť... Videnie v tme mi tu dávalo veľkú výhodu...

Kanuzaku

Pre istotu som sa ubezpečil, či svoj meč mám stále na chrbáte. Bol tam.
Výklenky však vystriedali akési sarkofágy, všetky pevne zatvorené.
Bohvie kto tu je uložený...? zamyslel som sa pri pohľade na honosne vyzdobené hrobky.
Chodba sa náhle stáčala a vyúsťovala do...
... obrovskej sály, s výškou najmenej tridsať metrov a dĺžkou tak daľeko, až koniec miestnosti nebol vidieť.
Po celej miestnosti boli rozosiate sarkofágy, vlastne, aj v stenách, kde boli desiatky výklenkov s dalšími hrobkami.
Intuitívne som si zobral meč do rúk a zatiaľ si ho vyložil len na rameno.
Vyzerá to tu ako jedna veľká hrobka... dodal som a kráčal dalej, smerom ku koncu tejto dlhej miestnosti.

Sephiroth

Celý čas som mal v ruke svoj Masamune...
Hm... ak by tieto múmie obživli, mali by sme čo robiť... poznamenal som potichu, ale nemyslel som to ani trocha ako žart...
Snáď tu budú tie artefakty, ktoré chceme.
Pomaly som kráčal ďalej...

Kanuzaku

Potom ako to Sephi vyslovil, som sa začal paranoidne obzerať po tých podozrivých sarkofágoch.
Kráčali sme dalej.... až sme pred sebou videli nás, ísť oproti sebe.
Uch.....?!
Robili tie isté pohyby čo mi, až som si uvedomil, že stojíme pred obrovským zrkadlom.
Zrkadlo? Tu? To sa mi vôbec nepáči... zamračil som sa a kráčal bližšie k zrkadlu.
Plánoval som dotknúť sa skla.

Sephiroth

Stoj... povedal som a dal som pred neho Masamune, aby zastavil...
Nevieš čo to môže byť... Nedotýkaj sa toho, kým nemusíš... Môže to byť obyčajné zrkadlo, môže to byť aj pasca... povedal som mu.
Možno to znelo trocha paranoidne, mohlo to byť predsa obyčajné zrkadlo, ale nezdalo sa mi, že by tu bolo len tak... muselo mať predsa nejaký význam...
Pozeral som všade inde po hrobke, či neuvidím nejaký nápis, znamenie...
V hrobkách také veci bývajú...