Nový člen (Horox & Mike)

Suzuki

S tým môžeme urobiť čokoľvek... avšak sa obávam rôznych darmožráčov, ktorí si to jednoducho zoberú do rúk... a mna sa pokúsia zabiť. Preto nikomu nikdy nedám informáciu, ako to všetko vytvoriť... takže bezomňa to pôjde celé do hája. dodala som s úsmevom.
Možno aj on to využije, a bude chcieť prevziať moc..

Sephiroth

Myslím, že ty by si sa pred darmožráčmi ubrániť vedela... povedal som jej a na tvári mi hral poúsmev...
Si chytrá, nikomu nedôveruješ, a na tvoju silu som tiež počul len samé chvály...

Suzuki

Lichotník jeden... alebo to robí naschvál aby si má získal...
Som hlavne opatrná. Dúfam, že tebe môžem veriť, aspoň na čas. usmiala som sa bezočivo a pozrela naňho.
Títo shinobi ma nasledujú, zároveň so šéfom, takže si musím udržiavať povesť. Jediná chyba, jediné spochybnenie mojej sily a užitočnosti, a idem dole. Niektorí sú skutočne verní, to áno, ale... povedala som kľudne.

Sephiroth

Samozrejme, ja to chápem... je to bežný spôsob udržania sa v dnešnom svete... Len v tom pokračuj, robíš to skvelo... Určite je to len jedna z vecí, ktoré robíš skvelo... povedal som a na tvári sa mi opäť zjavil poúsmev... zaujímalo ma, čo spraví, keď som použil dvojzmysel ja...

Suzuki

Začervenala som sa a pozrela na druhú stranu, aby to nemohol vidieť.
Ale no.. ohradila som sa s úsmevom a mávla rukou.

Sephiroth

Poúsmev na tvári mi pretrvával...
Pôjdeme ďalej?

Suzuki

V rozpakoch som pokračovala v našej ceste naprieč laboratóriom.
Ale samozrejme. usmiala som sa.
Ten jeho poúsmev na tvári mi len lichotil...

Sephiroth

Zahľadel som sa na ňu...
Tak čo mi ešte ukážeš? spýtal som sa... ďalši mierny dvojzmysel...

Suzuki

No dajme tomu, že v labáku už nič... neskôr ti dopoviem a ukážem zbytok. vyhlásila som a prešla najbližšími dverami do chodby, ktorá viedla už do jaskynného komplexu.
No môžem ti niečo ukázať aj v súkromných izbách, kde všetci spíme... povedala som s úškrnom.
... máme tam zaujímavé vybavenie. dodala som z úsmevom, a nepozerala naňho.

Sephiroth

Dobre... veď ma... povedal som s poúsmevom, ktorý vyzeral už skôr ako úškrn...

Suzuki

Mierne prekvapene som vyvalila oči, a snažila sa to zakryť, aj ked to nešlo.
Eh... tak pod. pokynula som mu s úsmevom.
Po chvíľke sme vošli do dlhej chodby, po bokoch boli dvere.
Jednotlivé súkromné komnaty.
Z jedných dverí práve vyšla akási žena.
Na tvári mala drsný a vzdorovitý výraz, bola tmavšia, očividne z púšte, Suny.
Riko, toto je Sephiroth. predstavila som Sephirotha a pousmiala sa.
Žena k nemu podišla a zatvárila sa arogantne.
Vitaj, Sephiroth-san. povedala napokon ked si všimla úškrn na mojej tvári.

Sephiroth

Keď sme stretli tú ženu, zatváril som sa opäť typicky chladne...
Teší ma, Riko povedal som bez emocii...

Suzuki

Hned potom sa pomedzi nás pretlačila a odchádzala.
No... asi ju odradil ten tvoj výraz... ale to je v pohode. Môžem ti ukázať aj nášho dalšieho člena? Je tak trochu zvláštny.. pousmiala som sa a ukázala na jedni z dverí.

Sephiroth

Dobre... kľudne ukazuj... povedal som Suzuki...
Výraz? Ona sa tvárila akoby zhltla citrón...

Suzuki

Nie je najlepšie ho podcenovať, je trocha šialený... von vlastne vychádza len na misie, a aj to len občas... mnohokrát mi však pomohol vo výskume... vysvetlila som neisto a otvorila dvere do tej izby.
Bola celá v tme, ale ja som jednoduchým mávnutím zapálila fakľu, ktorá celú miestnosť osvetlila.
V kúte sedel akýsi nízky chlapec, s kapucňou na tvári.
Namiesto tváre vystrel ruku, na ktorej mal zavesených 5 rôznych postavičiek, z ktorej každá vyjadrovala 5 základných nálad.
Vystrel prst z prekvapenou postavičkou a hýbal ňou, akoby si obzeral Sephirotha.
No.. uh, to je Kalizu. predstavila som ho Sephimu.

Sephiroth (Sephi xD)

Premeriaval som si ho...
Teší ma Kalizu... ja som Sephiroth povedal som potichu...
Nepozeral som naňho ako na šialenca, ani som nebol prekvapený... pozeral som naňho s normálnym, bežným pohľadom...

Suzuki

Pravdepodobne si už prišiel na to že je od nás jeden z najsilnejších... nepriateľov pomýli jeho očividný vek, výška, ''hračky'' na prstoch a šialený výraz... vysvetlila som s úsmevom.
Ked sa Sephi (xD) predstavil, prekvapená postavička sa utiahla a vystrel ukazovák, kde bola usmievavá a šťastná postavička.
Asi sa mu pozdávaš...

Sephiroth

Iba som sa pousmial...
Rád som ťa spoznal, Kalizu povedal som mu...

Suzuki

No ale my už pôjdeme.. pousmiala som sa, vytlačila Sephiho z izby a zabuchla dvere.
Prešla so zvyškom chodby až k posledným dverám a otvorila ich.
A tuto je moja komnata...
Bola dosť luxusne vybavená, a ani tam nechýbali laboratórne pomôcky a nástroje.
Vošli sme a ja som zabuchla dvere.
No...

Sephiroth

Prezrel som si izbu a potom som pozrel na Suzuki...
Veľmi pekná izba... s luxusným vybavením, napríklad tie štýlové skrinky, pekný koberec, veľká a určite mäkká posteľ... povedal som a na tvári mi opäť hral poúsmev...

Suzuki

Tá posteľ je vskutku mäkká, doslova sa do nej dá ponoriť... povedala som a posadila sa na ňu z úsmevom.

Sephiroth

Prišiel som k posteli, prešiel som po posteli rukou...
Hmm... to áno, je mäkkučka... povedal som a sadol som si vedľa Suzuki, pričom som jej pozrel do očí... na tvári som mal stále ten poúsmev...

Suzuki

Až teraz som si všimla že na rukách a nohách mám stále moje chrániče.
Radšej som ich teda dala dole, a odhodila ich niekam za seba ponad posteľ.
Sephi si ma určite len tak nepustí k telu...

Sephiroth

Pozoroval som, ako sa Suzuki zbavuje chráničov...
Potom som jej znova pozrel do očí a čakal, čo urobí ďalej...

Suzuki

Nič som nehovorila, len ho pohľadom sledovala.
Potom som sa však k nemu prisunula bližšie a chytila ho rameno.