Nový člen (Horox & Mike)

Sephiroth

Chytila ma za rameno...
Tušil som, o čo jej ide...
Mal som veľmi zmiešané pocity...
Jediné, čo pre mňa existovalo, bola nenávisť... takéto túžby som nepoznal...
Pozeral som jej do očí... V mojich očiach mohla vidieť po prvý krát neistotu... ale i túžbu...

Suzuki

V jeho očiach som videla zmiešané pocity. Nič zvláštne, pokiaľ bol taký ako sa javil odvtedy čo som sa s ním prvýkrát stretla.
Stále chladný, temný pohľad, o hlase ani nehovoriac.
Bol to však chlap, a navyše v takom veku, a tušila som na čo vačšina z nich často myslí.
Pozrela som mu do očí a tvárou sa k jeho tvári pomaly približovala; nechcela som ho zneistiť, alebo nedajbože vyplašiť.
Pravdepodobne na to nebol zvyknutý, ja však áno.

Sephiroth

Myslel som si, že som tieto úbohé ľudské túžby navždy zabil...
Pravdepodobne som pre ňu iba jeden z mnohých...
Nemal som s tými to vecami skúsenosti...
Ale... jednoducho som ju neodtrčil... neuhýbal sa... naopak, nechával som ju...

Suzuki

Sephiroth bol špeciálny.
Bola som si tým istá.
Moja špecialita však spočívala v tom, že jediným bozkom som dokázala analyzovať psychiku a všetko o tom človeku, či muž, alebo žena.
A tak som to robila často, každému s organizácie. Okrem niektorých, ako Maszata, alebo Kalizu.
Moje pery sa dotkli s jeho perami, veľmi opatrne.
Nechala som ho vstrebať všetky pocity, ktoré tento dotyk vyvolal.
Vášnivé bozky odomňa dokázali spôsobiť neuveriteľnú extázu, až zrútenie nervového systému. Len silný shinobi ich mohol prežiť, a takýmto spôsobom som jednoducho zistila, či je dotyčný schopný.
Niektorých malý bozk už zložil na zem, a zabil. Sephiroth ho určite prežije.

Sephiroth

Vedel som, že niečo nie je v poriadku... Dostala ma! Dopekla!!!
Ale už som sa nemohol brániť vyvolala u mňa extázu...
Cítil som, čo Suzuki robí... moja psychika... to miesto, kde sa nikdy nikto nemal dostať...
Mohla cítiť moju strašnú nenávisť... Nenávisť ku všetkému, nenávisť na celý svet... Túžbu po pomste, túžbu ubližovať druhým tak, ako bolo ubližované mne...Túžbu zničiť všetko a všetkých, fyzicky aj psychicky... ale dostala sa ešte ďalej... dostala sa k pocitom, ktoré mali navždy ostať neodhalené... hnev... smútok... neistota...
Ale... zdá sa, že to nebola jednostranná technika...

Suzuki

Všetky myšlienky... spomienky... city...
Tá nenávisť... obrovská... veľká... najvačšia akú som videla... žil len z nenávisti... je možné obsiahnuť v niekom také množstvo nenávisti?
Hlava ma začala nenormálne bolieť, a celým telom prešla nepríjemná bolesť.
Odtrhla som sa od neho a vyčerpane mu pozerala zblízka do tváre, bez slova.
Toto som teda naozaj nečakala...
Bolesť hlavy neustupovala. Nikdy sa mi to ešte nestalo.

Sephiroth

Moje oči ju sledovali... Ona ma fakt... dostala Priam sa tomu nedalo veriť... Dostala ma kvoli takej hlúposti, aké sú ľudské city...
Tak... dosiahla si, čo si chcela povedal som jej chladne...

Suzuki

Nechcela som... nevedela som, že si taký... zložitý. povedala som so sklopeným pohľadom.
To som v skutočnosti nemyslela tak, ako to on berie...

Sephiroth

Och vážne? A čo si si teda myslela? opýtal som sa a z hlasu mi bolo cítiť iróniu...
Ona si fakt myslí, že jej budem teraz veriť?

Suzuki

Nahnevane som vstala z postele.
Pozri, týmto prešiel každý člen... musím si byť istá, že ste schopný, a vydržíte veľký psychický nátlak... a či nepomýšlate na zradu. Nevyužívam to na nič iné. vysvetlila som mu rázne.

Sephiroth

Iba som ju chladne pozoroval...
Dobre... keď myslíš... aj tak je to nakonieč jedno... ale keby sme neboli v tej istej organizacii, zabijem ťa hovoril som kľudne...

Suzuki

Arogantne som sa usmiala.
Mohol by si to skúsiť. Nikto z tejto organizácie ma nemôže ohroziť. povedala som sebaisto.
Dúfam že to nejako nenaruší tvoju účasť v tejto skupine.. dodala som už kľudne.

Sephiroth

Nenaruší... odpovedal som jednoducho...
Odvrátil som pohľad...
Na zradu som až príliš zvyknutý... ale to ty určite už vieš, že?
To čo ma priviedlo k temnote... bola zrada... a ona to vie, keďže pozná moje spomienky...

Suzuki

Na jeho otázku som prevrátila očami.
Dobre, mala som to v pláne, ale spýtaj sa aj ostatných, potvrdia ti, že tým prešli tiež. A teraz mi to nezazlievajú. povedala som rázne, nasadila si chrániče spať na nohy a ruky, a vyšla som z izby.

Sephiroth

Postavil som sa a odišiel som smerom za ňou...
Kde mám izbu? spýtal som sa jej.

Suzuki

Tu. vystrelila mi ruka smerom na posledné dvere.
Môžeš sa tam zložiť a zariadiť si ju podľa seba... ak chceš do nej niečo špecifické, tak povedz. oznámila som mu pokľudne a otvorila dvere. Bola pekná, zo základným vybavením. Každý člen si ju zariadil ako chcel, a ja som im to podľa možnosti zabezpečila.

Sephiroth

Prezrel som si izbu...
Kedy budeš chcieť moju asistenciu na výskume, alebo na niečom? spýtal som sa Suzuki...

Suzuki

Maszata nedávno objavil chrám, v ktorom by mohli byť zaujímavé artefakty... tam sa vydáte, ešte neviem koho šéf pridelil na tú misiu... pôjdete dvaja ale, myslím. povedala som mu a kráčala dalej.
Chod sa spýtať Kanuzakuho, on bude určite vedieť. Ja idem do labáku. ukázala som smerom do chodby, kde na konci bol vchod do oddychovej miestnosti, kde predtým bol Kanuzaku.
Ja som sa vybrala druhou chodbou smerom do labáku.

Sephiroth

Pozeral som sa za ňou ako odchádza...
Hm... veď sa vlastne nedalo ani čakať nič iné...
Otočil som sa a išiel som do oddychovej miestnosti vyhľadať Kanuzakuho...

Kanuzaku

Sedel som opať na stoličke a čítal dnešné noviny.
Môj milý meč stál opretý o stenu vedľa mňa, dokonale vyleštený.
To sú blbosti... nči zaujímavé nepíšu...
Hlavne som mal za úlohu skontrolovať, či sa tam nepíše niečo o našej organizácii, alebo o iných...
Kriminálna kolónka bola neobyčajne malá, a nepísalo sa tam nič, čo by zaujalo moju pozornosť.
Odhodil som noviny a začal si prezerať módny časopis pre mužov, bolo to vydanie špeciálne zamerané na úpravu a farbenie vlasov.

Sephiroth

Prišiel som do oddychovej miestnosti, smerom ku Kanuzakovi...
Kanuzaku, ževraj vieš niečo o nejakej misii v chráme, kde sa našli zaujímavé artefakty. povedal som mu typicky chladným tónom.

Kanuzaku

Možno. povedal som, ale bolo to skôr intuitívne, ani som si neuvedomil že tam niekto je.
Dalej som čítal módny časopis a neodtrhol od neho ani na chvíľu pohľad.
Ten účes je super...

Sephiroth

. . .
Tvoja Kunata zmizla povedal som mu úplne vážnym tónom...

Kanuzaku

........................ čo?!!
Tá veta ma vyhodila z kresla a v stotine som schmatol meč opretý o stenu.
Bola tam...
Sephi! To je teda pekný príchod! Už to nerob! Baka! skríkol som a Kunatu si radšej dal na chrbát.
No... a na čo si prišiel? spýtal som sa už s úsmevom.
Môj časopis som nechtiac roztrhol na dve časti, ako som vyskočil.
Sakra..

Sephiroth

No, to ale trvalo...
Ževraj vieš niečo o misii v chráme, kde by mali byť zaujímavé artfakty... zopakoval som mu chladne...
Avšak na perách mi hral poúsmev z toho, ako som ho vystrašil...