Unazuku Hideout (Mike, Itachi, Hospi, Medusa)

Neo Sasori

O nejaký čas som prišiel k Neko.
Prepáč... trvalo to trochu dlhšie... povedal som jej.
Mohla vidieť, že to hovorím trocha skleslo.

Kapel

Ako som odisiel, tak hnev sa stupnoval zabodol som rukavicou do steny a krical!....potom som dosiel do izby a vytiahol velky A3 pergamen , namaloval som naneho znaky aky sa ucili v ninja skole znak vybusneho listku, dosiel akurat Mumei ktory si ma nevsimol v tej temnote, Cau povedal som surovo, a zobral papier , vykopol dvere Shokushouvej izby, vosiel dovnutra, a videl otvorene dvere odkial sa plavil zapach, prisiel som tam a slzi slzi mi stekali z oci od hrozy a lutosti, toto nie...postupne som vyniesol tela von, kde som vykopal jamu a tam uctivo zeby pochoval, a potom dal som rucne znamenie a buum, ozvala sa obrovska rana, ktora kricala z Shokushoovej izby, odisiel som spokojny no zaroven smutny a nastvany

Neko

Právě jsem dojedla jeden z chlebíčků, když přišel Neo Sasori. V pořádku. usmála jsem se, ale pak jsem si všimla jeho skleslosti. Naznačila jsem mu rukou, ať jsi de sednou vedle mě a zeptala jsem se ho. Co se děje?.

Neo Sasori

Ale vieš... Je to tak že...
BOOOM!!! ozvalo sa.
Vyľakalo ma to.
Preboha, napadli nás, rýchlo! zakričal som, vyskočil som z postele, bežal som cez kanceláriu, popadol zvitky, a aj s bábkami som sa vyrútil na chodbu, pripravený na útok...
Shokushova izba bola totálne zdemolovaná...
A Kapel si robil pečať...
Zhrozene som na to pozeral...
Potom som si zúbožene tľapol po hlave...
Prečo ja??? zakričal som zúfalo...

Shokushu

Práve som sa vracal z misie, ktorú som si predĺžil za účelom orgii...
BOOOM!!!
Vyvalil som oči, rýchlo som spravil pečate, vbehol do sídla a...
Moja ibza zničená, Sasori na dne a Kapel robiaci pečať...
Č-č-č-ČO SI TO SPRAVIL TY IDIOT!!!! zreval som na Kapela.
Z rukávov sa mu hrnuli hady...
Bol som maximálne vytočený...

Kapel

S úškrnom som hladel na Shokushua.. kdo sa smeje teraz ?! pozrel som sa na neho spod vlasy ktoré mi padli na tvár a ligotali sa mi slzy na lícach v očiach mi blčaľ plameň niele z Shokushouvej izby ale aj moj vlastný, jeho hadov som začal rozsekávať ladne svojou čerstvo nabrúsenou katanou, a popritom som mu pod nohy hodil kunaie s výbušným listkom, a o par stotin nato 2 do stropu kde by mal vyskočiť pri uhnutí sa, a potom som si nachystal tri shurikeny do ruky za chrbát, vyzývavo som stál nebál som sa

Mumei

Kapel si niečo čmáral a pozdravil ma... Ahoj... Odzdravil som ho, ale úplne bez emócií a chladne, teda určite neveril, že to myslím vážne. Zrejme som asi len vedel, že to je pozdrav...
O chvíľku Kapel odbehol...
Potom sa ozvalo booom, dosť jasné, od vedľa... Čo zase robia? Pomyslel som si a dvihol sa, že sa pozriem. Shokushuová izba zničená, Sasori-sama, pokoj... Povedal som Sasorimu ktorý pribehol a venoval pohľad Neko, ktorá určite tiež pribehla... Žena, postaraj sa o neho... Dodal som. Shokushu-san, nie som žiadna opatrovateľka, ale mali by ste sa obaja ovládať... Povedal som na adresu Shokushua, ktorý vyťahoval svoje hady... Tiež som dnes videl nahé fotky jedného človeka, muža. Iste by ťa zaujímali... Dodal som úplne vážne, bez humoru mysliac si, že ho to upokojí. Vtedy však Kapel začal robiť svoje výbušne lístky... Pochopil som, že tu slová nepomôžu... Pokiaľ mi niekto zničí izbu alebo zaterasí výstup z nej, zabijem ho... Dodal som nakoniec úplne vážne a čerta na to, že som to vážne myslel. Potom som vošiel späť do svojej izby, kde som si zase sadol na posteľ. Nech sa pokojne pozabíjajú tí dvaja... Mne to bolo jedno, hlavne aby sa žena postarala o Sasoriho, ja som sa totiž starať nevedel.

Neo Sasori

Dal som si tvár do dlaní...
Všetko sa rúcalo, všetko...

Shokushu

Ten zmrd...
Tesne predým, než všetky tie lístky vybuchli, som vypľul svoje telo z úst... Objavil som sa až pri Sasorim...
Sakra, Sasori, šibe ti? Okamžite ho zabi!!! kričal som naňho...
Neodpovedal...
Ak by teraz však Kapel zaútočil, tak zraní aj Sasoriho...

Mumei

Ignoroval som tých blbov...
Ak zničia sídlo, zabijem ich...
Ak poškodia Sasoriho, zabijem ich tiež...
Ak zničia organizáciu, tiež ich zabijem...
V zabíjaní som videl celkom dobré riešenia...
Smrť bola totiž v tomto svete hlavnou príčinou úmrtí...

Kapel

Videl som ako sa Sasori sama trápi tak som zmeravel, videl som v ňom tvár mami, ktorá počúvala ako chodím na ninja misie a zabíjam iných zmeravel som, kamene zo stropu namňa padali, oheň okolo mňa burácal, chaos v očiach nechcel ustať a ja som iba ostal stáť čo som to spravil? nemusia trpeť aj oni kôli tomu! slová zazývali práznotou no bolo vnich viacej než sa stalo

Neko

Po chvilce jsem za Neo Sasorim vyběhla i já. Musela jsem se totiž ještě rychle převléci, protože jsem tam nemohla jen tak přilítnout v ručníku. Když jsem doběhla, tak jsem se nestačila divit. Na to mi Mumie řekla, ať se postarám o Sasoriho. Rychle jsem přiběhla k Sasorimu, který měl tvář v dlaních. Trochu jsem Sasoriho odtáhla stranou a stoupla jsem si před něho. Přiběhla jsem o něco déle, a tak jsem vůbec nevěděla co se tu stalo. Viděla jsem jen několik rozlobených lidí a uchylákův pokoj na padrť.

Kapel

Ako sa Shokou prihovaral vodcovy o záchranú, som prehodil nenávistný pohľad na neho, vybavíme si to vonku som povedal, skočil som k nemu a chcel ho prudko nabodnúť

Shokushu

Ty... JA ŤA ZABIJEM!! zareval Shokushu, vytiahol meč Kusanagi a vykryl Kapelov útok...

Neo Sasori

Stop... zašepkal som.
Predo mnou sa zjavili bábky...
Jedna bábka záutočila na Shokusha zozadu, schmatla ho za nohy a šmarila ho rovno do druhej bábky... Podarilo sa mi to, keďže to nečakal a Kapel ho zamestnal...
Druhá bábka bola veľká a dutá...
Zavrela Shokusha vo svojom vnútri...
Bola plná výbušných lístkov...
Boom...
Nastalo ticho...

Neko

Sledovala jsem loutky. Bylo to tak rychlé, že jsem ani nic nestačila říct či tak. Najednou byl úchylák v duté loutce, a pak jen pohlé BOOM a pak už nic. Je..je opravdu mrtvý? musela jsem prolomit to ticho. Přitom jsem se obrátila na Sasoriho, abych mu viděla do tváře.

Kapel

Neveril som vlastným očiam, on to spravil, bol som trocha sklamaný pretože som to chcel urobiť ja ale je konečne po tej zrúde

Neo Sasori

V tvári som mal... prekvapenie. Prekvapenie nad vlastným činom.
Neurobil som to premyslene. Inštinkty ma úplne ovládly...
Spravil som to len kvôli zmiešaným pocitom... Zo zhnusenia nad ním, zo zhnusenia nad sebou, že som mu to dovolil a z toho, že... by to niekedy mohol spraviť Neko. Mojej Neko...
Ruky mi pomaly klesli...
Padol som na kolená...
Stále som tomu nemohol uveriť...
Bol to síce hnusák, ale bol to roky človek, ktorého som poznal najviac...
A teraz... proste škrt... a bol preč.
Na tieto pocity som nebol zvyknutý... nebol som vlastne zvyknutý na žiadne pocity...

Neko

Když Neo Sasori začal padat na kolena rychle jsem ho chytla a spadla s ním. Seděli jsme oba na zemi a já ho objala, aby věděl, že není sám, že tu jsem s ním já. Sasori. Už na to nemysli, prostě se stalo. šeptám mu.

Neo Sasori

Po chvílke som ju tiež objal...
Ďakujem... zašepkal som.
Objímal som ju dlho... Pri nej mi bolo menej smutno.
Pozrel som jej do očí...
Neko... zašepkal som.
Skôr, ako mohla reagovať, ako mohla uhnúť, ako ma mohla odstrčiť, som ju začal bozkávať na ústa...

Neko

Vypadalo to, že když jsem u něj, tak se cítí mnohem lépe. Byla jsem ráda. Pak se mi podíval do očí a zešeptal moje jméno. Nevěděla jsem co se teď bude dít, ale to jsem rychle zjistila. Najednou mě začal líbat. Nejdříve jsem jen tak ztuhle seděla a pak jsem ho také políbila.

Neo Sasori

Bozkával som ju dlho, veľmi dlho...
Bolo mi jedno, či sa niekto pozerá, či sa niekto bude smiať, alebo podobne...
Chcel som, aby náš prvý bozk trval dlho...
Vlastne, môj prvý bozk v živote...
Tuhšie som ju objal a bozkával som ju veľmi jemne a nežne...

Neko

Na to že byl Neo Sasori dlouhou dobu loutka, jsem se až divila jak dobře a jemně uměl líbat. Bylo to opravdu krásné.

Neo Sasori

Trvalo to dlho...
Ale raz sme sa od seba odlepiť museli...
A keď sa tak stalo, tak Neko mohla vidieť, ako som očervenel... A rozpačito som jej pozeral do očí...
Nevedel som, čo na to povedať...

Neko

Po chvilce jsme se konečně přestali líbat. Když jsem se podívala na Neo Sasoriho byl celý červený jako jeho vlasy. Mile jsem se úsmála na důkaz toho, že jsem šťastná. Pak jsem se podívala na loutku, z které tekla krev. No asi bychom to měli uklidit. Prohodím

Neo Sasori

Jej úsmev mi robil radosť.
Bábka však bola úplne vybuchnutá...
Ale po Shokushovej izbe ostala len jedna veľká diera v stene...
Celkovo aj po strope boli praskliny...
Smutne som si povzdychol.
Toto je dosť blbé... No nevadí. Musím... si to premyslieť. povedal som.
Neko... poď so mnou, ak chceš... povedal som jej a vyrazil som do našej izby.
Nejak som nemal náladu upratovať.

Neko

Dobře, kývla jsem hlavou na souhlas a vyrazila za Neo Sasorim no našeho pokoje. Při cestě jsem trochu přemýšlela. Vlastně jsem měla uchylákovi trochu poděkovat, že pomohl vytvořit Sasorimu skutečné tělo, které cítí emoce.

Neo Sasori

Prišiel som do našej izby a hodil som sa na posteľ...
No... tak teraz čo? Povedal by som že... toto je koniec Unazuku organizácie. Skončili sme skôr, ako sme sa rozbehli. povedal som celkom vyrovnaným hlasom, v ktorom bol len malý náznak smútku.