The real story begins...

Uběhlo 14 dní od toho, co Tadeyoshi opustil vesnici... 14 dní od toho, co byl Gojou přijat do týmu 6.... 14 dní od toho, co Suzuki navštívila Ikitu s Kujou a způsobila jim velmi nepříjemnou situaci... 14 dní od doby, co se začaly plánovat chunínské zkoušky..

Konečně! Sachiko se naučila chodit po vodě.. Naprosto dokonale.. Navíc se se svým vlčím společníkem začala učit Gatsuugu..

Akira se začala učit Fūton: Daitoppa

Ikita se zlepšila ve svém Kekkei Genkai

Kuja zvládl dokonale Katon: Goukakyouu

Izashi se začal učit Kaiten.

Yoshiro konečně ukázal Maki raitonové jutsu, které ho naučil sensei.. Maki to začala trénovat, protože má taky Raiton.
Yoshiro se pustil do vylepšení toho jutsu.

A Mitoshi? ... Ten se rozhodl, že půjde trénovat do lesa....





Konoha

Poslední týden bylo pěkně.. Možná, že až moc.. Slunce doslova pařilo..
Hokage spal na svém stole a Konohamaru za něj dělal práci.
Shion dostala misi pro její tým. Takže je na cestě ke svým studentům, aby jim jí oznámila.

Mitoshi
Trénoval jsem v lese.
Trénoval jsem GOukakyuu a házel kunaie na své klony.

Sachiko


Odpočívala som doma.. Ako už posledných pár dní som sa nudila. Chcelo by to nejakú misiu. Zamrmlala som. Potrebujeme si otestovať čo sme sa naučili, ale s otcom to nepôjde. Rozmýšlala som nahlas. Hiroko pôjdeme von trénovať Gatsuugu? Hiroko na mňa len pozrela a oblízla ma. Beriem to ako áno. Usmiala som sa na Hiroko. Začali sme sa chystať na tréning a pomaly vybrali ku dverám.

Kuja

Prebudil som sa z mierneho zadriemania... Ikita sa na mňa usmievala, a ja som jej dal bozk...
Ležali sme na opustenej lúčke, ďaleko od všetkých, a odpočívali sme po príjemnom obede... Ikita spolovice ležala na mne a objímali sme sa...
Už by sme mali ísť asi trénovať... aj keď sa mi nechce túto polohu opúšťať povedal som a zasmial som sa...

Shion

V tom Sachiko někdo zaklepal na okno.. Mohla vidět, jak se dovnitř snaží hledět Shion-sensei.

Ikita

Kuja ma prebral zo zamyslenia.
Celé dva týždne som myslela na to čo sa stalo, Kuja mi ale našťastie pomáhal zabudnúť.
A v jeho prítomnosti som na to nemusela stále myslieť.
Uh... áno, áno... trénovať... chcela by som aj misiu. povedala som zasnene.
Dlho som nevidela Yoshira a senseia.

Sachiko

Pozrela som sa na okno. Shion-sensei? Prišla som k oknu a otvorila ho. Deje sa niečo Shion-sensei? Spýtala som sa senseiky.

Kuja

Hm? Ja ti snáď už nestačím? spýtal som sa smutne... aspoň naoko smutne...
Yoshiro a sensei... hm... pravda, že sme sa dlho nevideli... ale nedalo sa povedať, že by som sa za nimi hrnul... radšej som bol s Ikitou...

Ikita

Nie, nie, zle si to pochopil. capla som ho jemne po hrudi a zasmiala sa.
Dobre vieš čo som mala na mysli...
Pomaly som sa zdvihla aby som si mohla sadnúť.
Premýšlala som nad tým, čo povedala sestra... plný potenciál Soibonu... ja... ja za ňou musím ísť. smutne som povedala a odvrátila tvár od Kuju.

Kuja

Zamrazilo ma v celom tele a stislo mi srdce...
Č-čože? Ty... ty...
Nemohol som tomu uveriť... prudko som sa posadil...
Prečo... prečo si mysliš, že za ňou musíš ísť? spýtal som sa najpokojnejšie ako to len išlo... nechcel som na ňu kričať...

Shion

Máme misi.. Řekla Shion... Povím ti to cestou, musíme najít ostatní...

Ikita

Aby som dokázala všetkých zachrániť... potrebujem to... nemôžem žiť s myšlienkou, že môžem každého vyliečiť, a nedokážem to len kvôli mojej sebeckosti. povedala som stroho a stále nepozerala na Kuju.

Kuja

Videla si aká je tvoja sestra? Krutá, nemilosrdná a sadistická... Pravdepodobne by ťa iba využila... Ktovie, čo všetko by ťa donútila robiť... A ty sa dokážeš dostať na najvyššiu úroveň aj sama, stačí trocha času... Si predsa ešte mladá... Nemôžeš to chciet rýchlo... hovoril som jej a objal ju okolo pliec... Robíš čo môžeš, a si silná, a budeš ešte silnejšia, a zvládneš to aj bez tvojej sestry...
Nehovoriac o tom... že... ja...

Izashi

Izashi se začal učit Kaiten...
A tak som pilne trénoval na svojom obľúbenom mieste. Vypustil som chakru snáď zo všetkých tenketsu a roztočil sa... Kaiten... Zvolal som klasicky , ako to pri technikách býva zvykom. Pravdaže žiadny dokonalý kaiten to nebol (hlavne čo sa času použitia týka) , chcelo to viac natrénovať. Dnes budem celý deň trénovať... možno zájdem za senseiom. Premýšľal som , že so senseiom sa ako tak zblížim.
A aj tak , kaiten bol aj tak technika hlavnej rodiny , takže som sa celkom tešil na výraz vodcu hlavnej rodiny , keď uvidí , že ich techniky mam v malíčku.

Ikita

Ale tu nejde o to... je to moja sestra... kebyže jej na mne nezáleží, nevyliečila by ma... a navyše mám aj brata... hovorila som.
Ako môžeš vedieť aká je naozaj?! vyskočila som na Kuju.
Môže byť rovnaká ako ty... aj ty si bol navonok arogantný a narcistický!! kričala som dalej a striasla Kuju z mojích pliec.

Sachiko

Hai Shion-sense. Jednoducho som odpovedala, a zobrala batoh z vybavením. Ešteže som sa chystala trénovať. Posumiala som sa a zakričala. Tatí mám misiu, nehladaj ma na našom tréningovom mieste, a neviem kedy prídem a neboj, budem opatrná. Odpovedala som na všetky jeho otázky aby som sa vyhla zbytočným rečiam a vyskočila cez okno za Shion-sensei. Poď Hiroko, splnilo sa nám prianie, tak toho využijme. Hiroko vyskočila za mnou a bežali sme pre ostatných.

Kuja

...
Uhol som pohľadom...
Som iba sebecký... a nechcem aby si odo mňa odišla... povedal som a usmial som sa jej do tváre...
Avšak vnútri... som trpel... Ikita... na mňa kriči...
Takisto... sa o teba bojím... nechcem, aby sa ti niečo stalo... hovoril som ďalej...
Keby som nebol trénovaný herec... asi by som sa zase rozplakal... Vždy som mal trocha strach z toho, že by ma mohla znenávidieť...

Akira

Velký strom na tréninkové louce 5 s rachotem odlétl...
Bylo to poprvé co moje snažení o jutsu mělo učinek... ale naprosto nečekaným špatný a vadný...
Unavená sem se posadila do trávy...

Ikita

Ale... ty nechceš aby som dokázala niečo viac? Ja ťa nechcem vidieť umierať pred očami... smrť nedokážem vyliečiť. Avšak... z tými schopnosťami... budem môcť oklamať aj smrť. Ja to potrebujem... oživím každého kto zomrie... nebudem nikdy už musieť nikoho stratiť... nikdy. hovorila som s miernym úsmevom. Nebol to však úprimný úsmev, ale temný.
Ty to nechápeš? otočila som sa na Kuju so spýtavým pohľadom.

V Ikitinom hlase Kuja počul čosi zvláštne, čo tam doteraz nikdy nebolo.

Kuja

Pozeral som na Ikitu... z môjho výrazu sa nedalo vyčítať nič...
Ale ale... takže moc zlákala aj teba povedal som chladne.
Začal som sa chechtať... temne...
Je to v poriadku... si iba rovnaká ako ostatní ľudia... Je ti úplne jedno, či zraníš niekoho blízkeho svojím odchodom... je ti jedno, že ideš za sestrou, ktorá ma mučila... Nechávaš svoje ideály a sny meniť na obyčajnú túžbu po moci... Budeš chcieť stále viac a viac moci... Až napokon ťa tvoja moc zničí a ty sa staneš rovnakou, aká je tvoja sestra! môj hlas stále gradoval a ja som sa na Ikitu zlovestne uškrnul...
Znova som nasadil ten nič nehovoriaci výraz... Skutočná moc nie je to, čo príjmeš ako temný dar... skutočná moc je to, čo si sama vytrénuješ, so svojou silou a odhodlaným srdcom... hovoril som a pozeral som jej celý čas do očí...
Bez ohľadu na to, ako som vyzeral navonok, tak moje vnútro trpelo... srdce mi plakalo a krvácalo... Ikita... toto nie si ty...

Slnko mi presvitalo cez viečka a ja som nemal inú možnosť než otvoriť oči a pokračovať v dalšom novom dni...zdvihol som sa zo zeme a pretrel si oči, neznášam vstávanie pomyslel som si, keď som sa oprel rukami o zem a stisol čerstvú trávu tak mi to došlo, túto noc som príjemne strávil vonku na mäkkej tráve, a keď som sa obzrel okolo seba som videl zdevastvované stromy v ktorých bol vyrytí príbeh mojeho druhého ja.
Zabodnuté kunaje hlboko do stromov otvárali rany z ktorých tiekla miazga.
Zasa si sa pekne vyčinil čo? opýtal sa sám seba. Zrazu jeho oči ladne prešli do červenej farby Však vieš jak to býva je toho namna príliš moc, príliš a ešte k tomu potrebujeme trénovať, niečo sa blíži cítim to a nemôžeme zahambyť náš klan!. Oči znova zmenily farbu na zelenú máš pravdu... Zodvihol som sa v svalových bolestiach traslavo a začal som si namotávať reťaz ktorá prebodla strom ktorý bol na 8 metrov odomňa, reťaz strngotala a ja som zamyslene pozeral pred seba, kunaie a shurikeny som povyťahoval a pobral sa bleskurýchlo do Konohy pretože je mojou povinnosťou byť každý deň v kontakte s týmom aj keď si zaťial s nimi moc nerozumiem a aj pochybujem či vôbec budem.... vietor v tváry mi šepotal smer ktorý som už dávno vedel, hotovo dopadol som na kamennú dlažbu v Konohe..

Ikita

Nehovor hlúposti, a nehraj sa že vieš o tom niečo viac ako ja! skríkla som nahlas.
Ja chcem ochrániť čo najviac ľudí! Nie je to ušlachtilá zámienka? Nie? A čo potom? kričala som dalej a pomaly ustupovala od Kuju dozadu.
Chcem získať moc aby som robila dobré veci, a nie tie zlé! Nechcem byť ako ostatní ktorí to robia zo sebeckosti!
Teraz by som mohla zachraňovať ľudí ktorí trpia! Mali by mi to za zlé? Mala by mi to za zlé matka ktorej som práve vyliečila choré dieťa? Tak čo?! Mala? zamračila som sa temne.
Mne je jedno čo sa stane so mnou, ide mi o ostatných! Ak je to moc, ktorú dostanem do daru, ale využijem ju k dobru, je to obeta. Ty vôbec nechápeš o čo mi ide!
Tam vonku mám aj brata! Navyše som posledná z klanu... najmladšia... nemôžem ignorovať svoj osud, nemôžem len tak nečinne sedieť, musím začať niečo robiť už teraz! dokončila som a z plačom odchádzala.
Bolo toho moc...

Yoshiro

Seděl jsem na stromě, nedaleko od Ikity a Kuji.. Neposlouchal jsem jejich rozhovor a ani jsem je nešpehoval.
Spíše jsem čirou náhodou relaxoval několik desítek metrů od nich. Zavřel jsem oči a nechal sjíždět příjemný větřík po mé tváři. Poslední dobou jsem se celkem nudil.. Chtělo to už nějákou tu misi. Raizena-senseie jsem neviděl dost dlouho.. Copak asi dělá? Pomyslel jsem si.. Odpověď jsem neznal. A kvůli mé lenosti klesla šance na to, že bych jí vůbec mohl poznat.
Kde tak může být táta...? Položil jsem si v hlavě tuhle otázku a jedním okem hleděl přes listy stromu na záři jasného a hřejícího slunce. Vzpomněl jsem si na svoji diskuzi s Hokagem. Řekl mi, že mě tátu nenechá hledat. A že mě nepustí. Mám ho poslechnout? Měl bych? .... Nechtělo se mi poslechnout ho, ale stejně jsem nebyl dost silný na to, abych se mohl vydat do světa, najít ho. Potřebuju zesílit. Hodně zesílit. Zvedl jsem ruku, zatnul pěst a podíval se na ni. Jedno jutsu nestačí.. I kdyby bylo sebesilnější...
Zavřel jsem oči...

Shion

Blonďatá senseika mířila k domu, kde bydlela Akira. Potřebovala všem oznámit, že jdou na misi.

Kuja

Sklopil som pohľad, aby mi nebolo vidno do očí...
Ak si to praješ... v poriadku... povedal som potichu, ale tak, aby to počula...
Tiekli mi slzy, ktoré som sa snažil potláčať, a ktoré ona nevidela...
Nevedela to... ale ja som ju chápal... ale nechcel som o ňu prísť, nechcel som byť sám... bol som sebecký...
Odišla...
Pozrel som na oblohu... a nasilu som sa nútil do smiechu... ale vznikol z toho len plač...
Nemá to zmysel... Nikdy to nemalo zmysel... Nie je mi súdené byť šťastným...
Potlačil som všetky pocity do seba, tak ako vždy... Otočil som sa a odchádzal som odtiaľ... S typickým, arogantným výrazom... Smerom do môjho bytu, do môjho uzavretého sveta, kde existujem len ja, a umenie...

Akira

Po další hodině trénování jsem toho měla plné zuby...
Vůbec mi to nešlo a navíc jsem měla už jen málo chakry...
Aspoň to léční mi šlo...
Unavená a totálně zdrchaná jsem se vracela domů
Měla jsem chuť na smaženou rybu... s trochou česneku...