Ex-Iden

Isawa

Nervózne som si vypočul jeho slová, podarilo sa mi ho neprerušiť ani raz.
Minúta prešla, a ja som už vybuchol...
Prestaň sa už ľutovať! Sakra, máš toľko rokov a skúseností, a správaš sa takto úboho. Prečo to všetko nezmeniť?! Prečo sa nesnažiť aby si bol lepší človek? Lepší shinobi? Mal si toľko šancí napraviť svoje chyby, a všetky si pokazil. A ja ti dávam ešte poslednú šancu. Ikita ti ju už pravdepodobne nedá. Už sa začni konečne správať ako shinobi! Si ako usmrkané decko, ktoré potrebuje mamku pri sebe... vzchop sa! Ikita ti verila a milovala ťa po celé tie roky, a ty si jej to takto oplatil... stále dostávaš nové, a nové šance, a nikdy ich nevyužiješ! A ak chceš teraz umrieť, si naozaj úbožiak. To ti za to Ikita nestojí? Radšej chceš umrieť, a nechať ju v šlamastike?! Aj ostatných? Hm?
Ak áno, v tom prípade je tvoja existencia úplne zbytočná... dodal som potichu.

Kuja

So zatvorenými očami som jeho slová počúval...
Tak nejak som nevedel, čo mám na to povedať...
Mal pravdu... vo všetkom.
Mal som teraz ne výber...
Odísť, umrieť, pomôcť...
...
Máš plán? spýtal som sa normálnym hlasom, z ktorého nebolo cítiť nič.
Naposledy...

Isawa

Nechcel som to povedať, ale radšej som sa priznal.
Nemám. Neexistuje žiadny plán... ideme naslepo. Ale pravdepodobne ideme do Konohy, a uvidím dalej čo a ako... Shirokami je tam vítaný, takže by mohol byť naša priepustka. Potrebujeme pokoj a nejaký čas na zotavenie. Určite nám neuveria ani slovo... ale stojí to za to. vysvetlil som stručne a zamračil sa.
Privítanie v Konohe určite nebude vrelé...

Kuja

Fajn odpovedal som mu takým istým hlasom ako predtým.
Nebolo čo dodať... čas na pochopenia, rady, priateľstvá a lásku skončil...

Ikitinho tela sa dotklo pár bielych prstov. Neskláňal sa nad ňou nikto iný ako Sebastian.
Nemal svoje biele rukavice. A dole si ich nedával takmer nikdy. Nikto nevidel jeho ruky. Na chrbáte ruky sa mu rozžiaril fialový symbol a ruku priložil na Ikitinu dlaň. V tom momente sa začala prenášať veľká energia z jedného tela do druhého. Energia bola fialová... Sebastian s pokojným výrazom sledoval mŕtvu Ikitu.
O chvíľu bude spať medzi živými.

Ikita

Náhle som sa prebrala. Moje zmysly boli celkom jasné, a cítila som sa plná energie.
Otvorila som oči, a prezerala okolie. Ležala som v malej, doslova čierno-bielej miestnosti. Na kamennom stole, na ktorom som ležala, bolo plno krvavo červených ruží. Silno kontrastovali s okolitým prostredím...
... až vtedy som si všimla Sebastiana. Takmer splýval s miestnosťou... jeho oči ho prezradili. Boli krvavo červené ako tie ruže.
Odľahlo mi. Na tvári sa mi rozľahol úsmev.
Sebastian sa tváril vážne, aj ked na tvári mu pohrával mierny poúsmev. Uprene na mňa pozeral.
Mala som... akési zvláštne sny... nepametám si moc, iba niektoré... prechádzala som jazerom plným krvi... potom horiacimi dedinami... stále bol počuť krik ľudí. Všade utrpenie, nenávisť... nemalo to konca. Celý svet bol v chaose... a ja som bola na čele toho chaosu... má to niečo znamenať? Seb, pomôž mi... povedala som smutne.
Na chvíľku sa zamyslel.
Samozrejme, Ikita, že ti pomôžem. To neboli sny. Ale vízie. Naozaj sa to môže stať. Aj sa to stane - ak nezabiješ Kuju.
V momente ma prepadli spomienky na Kuju... najma posledná konfrontácia s ním. Smútok vystriedal pálčivý hnev.
Ja ho... nenávidím. Ja... neviem čo povedať. Zradil moju dôveru! skríkla som nahnevane.
On bude pôvodca všetkého toho utrpenia. Ak ho zabiješ, všetko bude v úplnom poriadku. vysvetlil Seb vážne.
Zabijem ho. Zabijem ho, ked to zabráni tej krutosti. Ja... nechcem tak skončíť. Nechcem prelievať zbytočnú krv, spôsobovať zbytočné utrpenie... povedala som rozhodne.
Seb ma prerušil pohladením po tvári.
Neboj. Stačí ak ho zabiješ. Po tom čo ti spravil... aspoň teraz vidíš ako ťa ''miluje''. pokrútil hlavou.
Iba som prikývla, a postavila sa na nohy.
Naučím ťa niečo, čím ho porazíš. oznámil Seb a odchádzal z miestnosti.
Vybrala som sa za ním...

Isawa

Teraz sa sám seba pýtam... ako prijmú teba v Konohe? Po tom čo si odišiel? mykol som plecami smerom k nemu.

Kuja

Otočil som pohľad k nemu.
Úprimne povedané, ak ma nebudú nejako obmedzovať, tak je mi to jedno. Kľudne ma môže aj celá dedina nenávidieť odpovedal som mu tým nič nehovoriacim hlasom a otočil som pohľad opäť inam.

Isawa

Mykol som plecami na Kujovu odpoved, a dalej pozoroval cestu pred sebou.
Pod nami sa objavili akési osoby... bolo ich dosť, vyše dvadsať, a stále spoza stromov vychádzali.
Kto to sakra je?!
Kanuzaku ukázal dole, a ja som prikývol, videl som ich až moc dobre.
Vtedy na nás zdola vyletelo naraz sedem ohnivých goukyaaku no jutsu...

Kuja

Kútikom oka som spozoroval neznámych dole...
Hm...
A vtedy proti nám vyleteli plamene...
Prekvapilo ma to... ale...
Na nič som nečakal...
Vyletel som do vzduchu a vyslal som proti nim svoje vlastné Gokakyuu...
Bolo zamerané skôr na to, aby sa zrazilo s tými Gokakyuu letiacimi na nás, teda bolo na obranu...

Sephiroth

Leteli sme so Suzuki na jej summone, keď proti nám vyšli ohne...
Nepatrne som sa zamračil...
Suzuki nie je bojaschopná... a nedá sa veľmi dobre mieriť z tohto summonu...
Cítil som tlak na chrbte...
Nie je iná možnosť...
Na chrbte sa mi objavilo čierne anjelske krídlo... len jedno, na pravej strane.
Rýchlo som vzlietol do vzduchu... v ruke sa mi objavil Masamune...
Pomaly som sa napriahol... a potom sekol. Na Gokakyuu letel dlhy zhmotnený sek. Malo by to dostať aspoň niekoľko tých Gokakyuu...

Kuja

Čo...
Pozrel som do strany... pri pohľade na Sephirotha som skoro zamrel. Bolo to fakt nečakané...
Našťastie to bolo len malé vyrušenie, znova som otočil hlavu na tých týpkov...

Isawa

So summonom som prudko vyletel hore, aby mal Kuja viac času na obranné Jutsu.
Použil Gokakyuu, ktoré odrazilo oheň z našej dráhy a ja som mohol zletieť nižšie.
Kuja, idem dole... oznámil som mu a zo summonu zoskočil.
Počas pádu som na útočníkov z Muramasy vyslal niekoľko raitonových útokov.
To ich donútilo sa rozoskupiť, a trocha ich to aj rozohnalo...
Sephirotha som si nemal čas všímať, aj ked to rozhodne bolo zaujímavé. Jeho obrana odrazila vačšinu gokakyuu, a mal voľnú ruku na útok.
Suzuki vôbec nevnímala, a tak len dalej nezmyselne sedela na summone. Sephiroth ju našťastie ochraňoval. To vlastne všetci. Bola z nás najdôležitejšia, celý zmysel Idenu má ona v rukách. Musela prežiť za každú cenu...
Kanuzaku a Weiata zareagovali rýchlo tiež, bleskovo zaútočili, a obraňovali sa.

Kuja

Musíme ich vyriadiť rýchlo...
Kusol som sa do prsta a spravil som Kuchyose no Jutsu...
Vyvolal som Barbaricciu a Cagnazza... (vzduch a voda)
Barbarricia bola orol, takže vedľa mňa v pohode lietala... Ale Cagnazzo (korytnačka) letel rovno dole...
Ach nie nie nie nemám rád tieto vzdušne privolania!!! kričal splašene a schoval sa do panciera...
Dopadol na zem ako meteor... ale hneď sa vystrčil z panciera a vyslal na najbližších nepriateľov celkom veľkú vlnu vody...
Tak čo, šéfko?? spýtala sa Barbariccia svojim zvyčajným zvodným hlasom.
Zober si tých naľavo... odpovedal som jej nič nehovoriacim hlasom a zletel som smerom na tých doprava...
Barbariccia si len odfrkla nad mojím "nezáujmom" a veľkou rýchlosťou sa rozletela na tých naľavo... vyslala na nich vlnu vzduchu, ktorá mohla spôsobiť poriadne rezné rany...
Ja som sa letel smerom na tých napravo... spravil som pečate.
Katon: Seikaku na sutoraiki
Švihol som 2x rukou...
Letel som na nich s malými ohnivými guľami okolo mňa...
Robil som ďalšie pečate a na ľavú ruku som si pripravil Katon: Hando Bakudan.
Pravou rukou som vytiahol Reipiu ktorá sa rozhorela...
Útočil som pomocou Reipie... jednoducho som ju zabodával a sekal do vśetkého živého... Bol to pomerne svojský štýl taijutsu, občas som aj spravil nepredídateľnú vec, ako napr hodenie meča, vzlietnutie alebo nečakaný výbuch energie meča a potom jeho znovunabitie...
Druhou rukou som pri vhodnej príležitosti použil Katon: Hando Bakudan na vhodný blízky terč, čo by ho mohlo doraziť...

Sephiroth

Po menšom uvažovaní som sa rozhodol, že ochrana Suzuki je to najdôležitejšie...
Pokynul som ostatným, nech zaútočia, a ja som zatial lietal pri Suzuki a odrážal všetky prípadné útoky...
Popri tom som vyslal ešte zopár zhmotnených sekov na nejakých nešťastníkov, čo som zahliadol...

Spoiler:

Na mutantov sa vyrojili všetky možné útoky, z každej možnej strany.
Títo mutanti neboli nič extra, správali sa tak trocha hlúpo a predvídavo, pravdepodobne nejakí slabší. Jednoznačne prieskumná jednotka.
Vlna vody zmietla dvoch naraz, a hodila ich do ostatných mutantov, ktorých trafila vlna vzduchu. Rozleteli sa ako kolky.
Ked boli na kope, trafili ich Kujove útoky. Všetky. Weiata, Sephiroth, Kanuzaku a Isawa tiež posielali útoky.
Miesto, kde boli mutanti na kope, doslova vybuchlo ked sa tam nahromadili toľko útokov, a boli mŕtvi.
Isawa sa zatváril vážne.
Takže Iden už začal. Nejdeme teda do Konohy... další plán bol ísť do Akatsuki. Oni nás prijmú určite, a bude lepšie ak spojíme svoje sily. povedal bez rozmýšlania.

Kuja

Vyletel som smerom k Isawovi a nasadol som späť na summon.
Akatsuki? Nie sú oni náhodou zlí? spýtal som sa.
Počul som o minulosti Akatsuki všeličo, a nič nebolo veľmi pochvalné... iba to, že sú silní.

Sephiroth

Prišiel som späť na summon k Suzuki a oznámil som jej, že už je dobre, i keď neviem, či ma vnímala.

Isawa

Všetci sme opať nasadli spať na summoni, a zmenili smer.
Ak sa nemýlim, tak viem kde by pevnosť mohla byť... Iden to zistil ešte predtým ako nás zradili, a ja som v labáku pozeral ich plány na útoky... len či si ten plán správne pametám. zamyslel som sa nad smerom a dalej letel.
A čo sa týkalo Kujovej otázky, mykol som plecami.
My sme tiež považovaní za zlých, nie? Aj ked už nepatríme k Idenu.

Kuja

Odvrátil som pohľad na inú stranu.
Títo sú považovaní za zlých a sú dobrí... a ja presne naopak. Paradox.
Fajn odpovedal som mu hlasom, v ktorom opäť neboli emócie.