Ex-Iden

Kuja

Prechádzal som jaskyňou najrýchlejším možným krokom...
Rovno k východu... Dvere, čo viedli do jaskyne som najprv rozrazil a potom som ich za sebou hlasno zabuchol...
Ocitol som sa v lese, ktorý obkolesoval našu jaskyňu...
Zahol som zoprava a išiel kúsok cez les...
V hlave sa mi stále premietali posledné udalosti...
Napokon som došiel na celkom peknú čistinku... miesto, kde som normálne chodil odpočívať...
Tam som sa jednoducho zvalil do trávy a pozeral na oblohu...
Nemohol som sa toho zbaviť... Stále sa mi to všetko premietalo v hlave a dovádzalo ma to k šialenstvu.
Bol som vyčerpaný fyzicky z tréningu... ale toto čo sa stalo ma totálne vyčerpalo aj psychicky...
Cítil som stále len hnev, smútok, zlosť, sklamanie a nenávisť...
Najradšej by som niečo zničil... ale nevládal som.... bol som úplne vyčerpaný a bez chakry...

Ikita

Moja duša bola zlomená, rovnako ako moja psychika... bez rozmýšlania som sa rozbehla chodbou hlbšie do jaskyne.
Bolo naozaj ťažké nemyslieť na všetko... o chvíľku to skončí. Bolesť bola neznesiteľná.
Stále mnou lomcoval plač, a pravdepodobne by to tak aj zostalo najbližších pár dní...
... dobehla som do provizórneho laboratória, ktoré si tam Suzuki zriadila.
Zhodila som z poličiek všetky flaštičky, a zúfalo v nich hľadala tú správnu.
Bola tam... smrtelný jed, okamžitá účinnosť, dávkovanie po jednej kvapke...
Flašku som otvorila, a vyliala do seba celú flašu.
Telo mi ochablo... po sekunde aj zmysly...
Kuja.....
Oči sa mi zatvorili a bezvládne som padla na zem.

Isawa

Rýchlo som pribehol do laboratória. Bolo celé rozhádzané... uprostred ležala Ikita. Skontroloval som životné funkcie.
Mŕtva. Jed bol špeciálny, odsával heiwaton čakru... Suzuki nie je schopná podať Saibon, a Shirokami to nedokáže.
Nahlas som zaklial.
Do RITI!
Pribehli tam aj ostatní. Ikitu rýchlo zobrali a niesli ju za Shirokamim.
Ja som však nešiel za nimi...
... vybehol som von z jaskyne, a bežal, kadiaľ ma čakrové senzory viedli.
Napokon som narazil na nejakú čistinku. Ležal tam, Kuja.
Ty... čo si to spravil? zamračene som sa opýtal.

Kuja

Ako som tam tak ležal... V jednu chvíľu mi hrozne bolestivo stislo srdce... Bolo to práve vtedy, keď Ikita vypila jed, ale to som nevedel...
Čo to... zašepkal som si pre seba.
Mal som zlý pocit... ale po chvíli som si zase ľahol, a nevenoval som tomu pozornosť... Myslel som si, že to je len nejaká reakcia na to, čo sa stalo...
Avśak po chvíľke som počul kroky...
Pozrel som zamračene a nepriateľsky na to miesto... ale bol to len Isawa, ktorý sa ma pýtal, čo som spravil.
To neni tvoja starosť, jasné? povedal som mu nepríjemnym tónom.
Akoby som sa teraz chcel s niekym baviť. pomyslel som si.

Isawa

Kvôli tebe...
Prehltol som.
Kvôli tebe je Ikita teraz mŕtva, a nie je možnosť, ako ju vrátiť... si si toho vedomý, dofrasa?! skríkol som nahlas.
Vedel som, že sa mu nedá veriť, a skončí to celé nejak zle. Nemal som ich nikdy k sebe púštať...
A je to moja starosť! Je to starosť všetkých! Kanu, Weiata, Suzuki, Sephiroth, Shirokami! Zabil si sestru dvom ľudom, a dobrú priateľku viacerým ľudom... toto len tak nenechám, to si píš. dodal som nahnevane.

Kuja

Môj ľahostajný výraz sa menil...
Ona... ona... zakoktal som...
Mal som akoby v hrdle veľkú hrču...
... sa... zabila??! dokončil som priškrtene.
Nemohol som tomu uveriť... Neveril som tomu, že to spravila...
Odvrátil som rýchlo od Isawu pohľad aby mi nevidel do tváre...
Ale... vlastne to nemalo zmysel, nič nemalo zmysel...
Pozrel som opäť naňho a jasne videl ako mi tečú slzy...
AKO TO MYSLÍŠ, ŽE SA NEDÁ OŽIVIŤ?!

Isawa

A ty si čo myslel?! Že tam bude teraz v kuse plakať niekoľko dní? Myslím, že si to trocha prehnal, môj milý! Áno, síce urobila pár chýb, ale ani jedna z nich NEBOLA JEJ VINA, alebo NEBOLA POD JEJ NAOZAJSTNOU vôlou. Ty... idiot. Si slepý, nevidíš že ju má Sebastian v moci?! Ako by si nič nevedel o Saibone! O tom, ako to radikálne mení povahu! kričal som dalej.
Ideš teraz so mnou, podobrotky alebo inak... dokončil som znechutene, schmatol ho pevne za ruku a rozbehol sa do jaskyne.

Shirokami

V očiach sa mi objavili slzy.
Nedá sa nič robiť. Vypila ten najsilnejší jed... síce som ho rýchlo odstránil, ale nie dosť rýchlo. Zostáva jediná možnosť... ale... to je šialená možnosť. Nemôžem to urobiť, hlavne ak tu behajú ľudia ako Kuja, ktorý ju dohnal k tomuto... radšej sa zabijem sám, a nič sa tým nezmení. odfrkol som zúfalo.
Môžem ho zabiť? spýtal sa Weiata.
Nie.. niekoho nezabíjaj. pokrútil som hlavou a zložil si tvár do dlaní.

Kuja

Jeho slová viedli len k jednému...
K hlbokej nenávisti...
K sebe samému.
Vytrhol som si ruku z jeho zovretia a išiel som za ním do jaskyne, bez slova, uhýbajúc sa pohľadom všetkému, čo sa hýbalo.
Bolo mi to už jedno... všetko. Možno by bolo lepšie, keby ma zabili.
Čokoľvek spravím, to pokrazím. Som zdrojom všetkého nešťastia okolo mňa. To sa nezmenilo. A to sa ani nikdy nezmení.

Isawa

Došli sme do hlavnej jaskynnej sály.
Všetci boli zhromaždení v strede, okolo plochého kamena, na ktorom ležala Ikita.
Kanuzaku len neveriacky krútil hlavou, Weiata nedal ako vždy na sebe znať emócie, ale chladne pozrel na Kuju, ked prišiel.
Suzuki v jej nanič stave stála nad Ikitou a o niečom diskutovala so Shirokamim.
Tak čo.. ako to vyzerá?! zahučal som na nich.

Shirokami

Došiel Isawa. A došiel aj... vrah.
Zo Suzuki sme sa zhodli na jednom.
Tu nejde len o fyzickú stránku... to by sme možno dokázali. Saibon úzko súvisí aj s psychikou, a tú jej niekto úplne rozbil, je to tak? obviňujúco som pozrel na Kuju.
Všetko čo si jej povedal... to všetko ju úplne zrazilo na zem. Vlastne, rovno pod zem. No, mieniš to všetko odvolať, alebo si to všetko o nej stále myslíš, a tie odporné veci čo si jej povedal ponechať len tak...? Ja môžem po fyzickej stránke pomôcť... ale po psyhickej nie. vysvetlil som a uprene naňho pozeral.
Dakujeme, Kuja. vyhlásil výhražne Kanuzaku.

Kuja

Ich hlúpe pohľady som ignoroval...
Vypočul som Shirokamiho monológ a ich obvinenia som ignoroval, aspoň navonok.
Ts... čo sa jej mám ospravedlniť a vy ju potom budete môcť oživiť, alebo čo? opýtal som sa drzo.
V tých chvíľach mi bolo tak hrozne... Nedá sa to popísať. Bolo mi ľúto, že som to spravil... ale či jej dokážem skutočne niekedy úplne odpustiť jej činy a vrátiť späť všetko tak, ako bolo... to som nevedel. Nebola to jej vina, ale mňa to ťažilo, priam až pálilo. Nechcel som jej ublížiť... Vlastne... asi jediný, kto s tým mal kedy problém, som bol len ja.
Pri najbližšej príležitosti by som mal od nej odísť čo najďalej a nechať ju žiť jej život...

Shirokami ráznym krokom vykročil ku Kujovi, v tvári mal nič nehovoriaci výraz.
V tom ale...
... v strede miestnosti kde ležala Ikita sa objavil obrovský výbuch, a tlaková vlna všetkých prudko odhodila do stien.
Shirokami vletel do Kuju, a vrazili plnou silou do steny... ostatní na tom boli podobne, prišlo to celkom nečakane.
Ikita! zakričal som a potácavo sa snažil postaviť.
Po pár sekundách opar opadol... tam, kde ležala Ikita, teraz stál Sebastian a držal ju v náručí.
Zoširoka sa usmieval. Na hlave mal gentlemanský klobúk.
Sebastian?! nechápavo zaklipkala očami Suzuki, ked sa jej podarilo postaviť sa na nohy.
Ahojte, priatelia. povedal zvonivo, zložil si klobúk a uklonil sa. Ikitu mal dobre zaistenú...
... z boka naňho vyletel elektrický výboj z Muramasy, no Seb iba na výboj namieril rukou, elektrina sa otočila a vrazila spať do Kanuzakuho.
Zoberiem si Ikitu. Nie ste schopní ju oživiť, tak si to urobím po svojom. Nejaké pripomienky? spýtal sa príjemným hlasom. Rozhodne vedel dobre hrať... vôbec nepôsobil chladne, arogantne, ale skôr láskavo a úprimne.

Sephiroth

Doteraz som tam len stál... Radšej som sa zdržal komentára, len som si myslel svoje názory, väčšinou nadávky na ľudí, etc...
Výbuch ma prekvapil rovnako ako ostatných... Odhodilo ma do steny...
Pomohol som hlavne na nohy Suzuki a v ruke sa mi zjavil Masamune...

Kuja

Poriadne nás všetkých odhodilo...
Dosť som si udrel temeno hlavy do skaly... V ústach som cítil krv...
Sedel som a s nepŕitomným pohľadom som pozeral na Sebastiana...
Slová som vnímal len pomaly... Pomaly som si uvedomil, že je to Sebastian a pomaly som si uvedomoval, že má Ikitu...
I... Ikita... povedal som a vypľul som pritom tú krv z úst...
Bol som na pokraji omdlenia...
Ale napriek tomu som sa snažil vstať... Pomaly a s pridržaním steny sa mi to podarilo...
Uprel som pritom pohľad na Sebastiana...

Presne, Kuja, presne tak sa volá. pokýval hlavou ako učiteľ, ked študent správne odpovie na otázku.
Kanuzaku sa snažil udusiť oheň, ktorý vyvolala elektrina, Weiata mlčal ako vždy a len uprene pozoroval Sebastiana, Suzuki sa nezmohla na slovo, na pohyb už vôbec nie, nedokázala toho veľa, Sephiroth prizeral scéne, Shirokami sa omámene opieral o stenu, a Isawa stál vpredu. Práve išiel niečo povedať, ked sa ozval Sebastian: Tak my pôjdeme. Do... videnia. S Ikitou sa na vás prídeme pozrieť... neskôr. vyhlásil pokojne. Isawa po ňom vypálil Jutsu, ale opať sa na mieste kde stál Seb objavil výbuch, tlaková vlna odhodila Jutsu, a Sebastian permanentne zmizol.
Shirokami sa zmohol len na jedno slovo...
Sakra.

Kuja

Po Shirokamiho "sakra" nastalo ticho, ktoré narušil len jeden zvuk...
Môj pád na zem...
Bolo toho na mňa na jeden deň moc a ja som omdlel...

...

Keď som sa prebudil...
Bolo to divné... bol som v strašnom vetre...
Keď som otvoril oči, zistil som, že som na lietajúcom hadovi... summone.
Skúsil som sa posadiť a zistiť, čo sa deje.

Isawa

Po incidente sme sa ihned zbalili, a z tej jaskyne odišli.
Kuju som zobral zo sebou - ešte si nesplatil svoj vysoký dlh.
Celé sa to rútilo do temnoty... najprv zrada Idenu, potom Kuja dohná Ikitu k samovražde, a nakoniec si príde Sebastian, a mŕtvu Ikitu zoberie. Z toho nevzíde nič dobré.
Už pár minút som premýšľal nad Kujovým trestom, ale nič ma nenapadalo. Všetko by bolo v poriadku, kebyže na Ikitu tak nenakričí. A pritom neurobila celkovo nič. Len ju Sebastian oklamal svojími schopnosťami. Sama je úplne nevinná, a nikdy by niečo také neurobila.
Zarážalo ma najma to, že celkom skúsený ninja ako Kuja si nevšimol, že bola pod vplyvom Sebastiana.
Hlupák...
Konečne sa prebudil, leteli sme spoločne na summone. Iba som naňho hodil prázdny pohľad a odvrátil sa.

Kuja

Hm... prečo ste ma zobrali? Alebo skôr... prečo ste ma nezabili? spýtal som sa, pričom som sa pri druhej polovici druhej vety trocha pousmial.
Nečakal som, že by ma nechali žiť.

Isawa

Nie... ty si myslíš, že si len tak zomrieš a zbavíš sa starostí? Ani náhodou. Pekne si to odkrútiš... akokoľvek. Nedovolím ti zomrieť, kým sa Ikita nevráti k nám. povedal som nahnevane. Už len jeho hlas ma štval, a ten jeho poúsmev ma vytočil.
Pozri na Suzuki... jej stav sa o dosť zhoršil... teraz už nie je schopná ani chodiť, a tiež toho nenarozpráva moc... hrozí jej, že úplne stratí všetku silu a schopnosti. Permanentne. Shirokami je psychicky na dne. Ostatní by tiež v priamom boji neexcelovali... vysvetlil som a nenávistne naňho pozrel.

Kuja

Hm... tak to potom asi nemáte veľkú šancu získať ju späť. povedal som popravde.
Máte teda nejaký úžasný plán, hmm? spýtal som sa ho.
Poúsmev prešiel do mierneho úškrnu. Jeho nenávistný tón som akoby ignoroval.

Isawa

Náhle som vyskočil, schmatol Kuju za golier a prudko si ho pritiahol k tvári.
O čo ti ide, ty arogantný imbecil?! zavrčal som a trhol ním.
Nestačila ti lekcia? Zabil by som ťa tu na mieste, kebyže môžem. Máš šťastie.

Kuja

Začal som sa potichu smiať... tak zle smiať.
Máš trošku pretečené nervy, ako tak pozerám... povedal som spokojne.
No tak... povedz, udržuješ ma nažive len na to, aby si ma mohol mučiť, alebo dúfaš, že ti budem na niečo užitočný, hmm? spýtal som sa ho rovnako arogantným tónom. Na tvári som mal zlý úsmev.

Isawa

Ja nedúfam. Ty aj budeš užitočný. dokončil som a hodil ho spať na jeho miesto.
Idiot. povedal som si potichu pre seba a skontroloval cestu.
Prečo sa s ním vôbec Ikita zahadzovala?!

Kuja

Si si... skutočne tak istý? Čo ak... jednoducho odmietnem spolupracovať? spýtal som sa ho a hľadel som naňho takým zvláštnym pohľadom s jemným poúsmevom na tvári.

Isawa

Neodpovedal som mu. Netušil som, čo sa s Kujom stalo, no rozhodne sa zmenil. A to veľmi. Nebol to starý Kuja. Ten bol lepší. Tento deviant čo je z neho teraz len spraví viac problémov ako môže jeden ninja urobiť, a ešte sa aj všetkým vysmieva.
Odolával som chuti ho zabiť na mieste... nič jednoduché.

Kuja

Hm... bez odpovede...
Tak mi aspoň povedz... čo by som z toho mal? povedal som mu po chvíli ticha ďalšiu otázku...
Trocha menej arogantným tónom, ale len trošička.

Isawa

Neplánoval som mu tam hovoriť nejaké dlhé, emocionálne preslovy. Chlapec by sa mal zobudiť sám, a uvedomiť si okolnosti.
Povedz mi jeden dôvod, prečo ťa nechať žiť. potichu som mu povedal.

Kuja

Úprimne povedané, poznám skôr milión dôvodov, prečo by si ma mal zabiť hneď teraz. povzdychol som si.
V sekunde som zmenil arogantný tón na vážny a smutný. Mohlo to byť priam... šokujúce.
Jediné, čo som vo svojom živote kedy robil, je ubližoval ostatným. Nie som dobrý shinobi, ani dobrý človek. Som len... nazvi si to ako chceš. Hajzel. Bastard. Je mi to jedno. Nedokážem ti pomôcť. Neviem pomôcť nikomu, robím len pravý opak. Ubližujem. Ubližujem všetkým naokolo. povzdychol som si.
Nechápem, prečo ma nezabiješ. A ešte viac nechápem, prečo si myslíš, že ti môžem pomôcť. Vieš predsa, že ja to nedokážem. Skazím to a zhorším to. Ako vždy. povedal som už vyslovene smutne.
Už som to tak nejak nedokázal držať v sebe... skoro som sa tam rozplakal.
Nenávidím sa...