Ex-Iden

Isawa

Tri mesiace ubehli ako voda. Od toho incidentu sa nestalo nič zvláštne.
Suzuki bola stále v zlom stave, a aj tak plánovala získať sídlo Idenu spať do našich rúk, Sephiroth sa o ňu staral a neustále ju presviedčal, aby sa nenamáhala, Kanuzaku bol zdeptaný, lebo stratil všetky vzácne meče, ktoré v Idene mal, a tak mu Ikita dala Muramasu. Schválil som mu to, nevyzeral vôbec dobre. Ked dostal Muramasu, zdvihlo mu to náladu najmenej o sto percent. Weiata bol stále ticho, a nerobil nič zvláštne, najma kvôli tomu, že bez Suzuki nemal s kým o čom diskutovať. Shirokami sa snažil zistiť čo najviac o Idene, takže ma vačšinu času otravoval, ale otázky mu raz došli. Kuja nám ukázal tento úkryt, čím som bol dosť prekvapený. Ukázal sa ako schopný shinobi. Ikita si vybrala dobre. Navyše obaja mali celé tri mesiace náladu pod psa, a niečo ako bozk, som nevidel vôbec. Ikita sa proste vždy odtiahla. Množstvo času trávila, napodiv nie s Kujom, ale s Raikou. A ja som sa stal vodcom tejto skupiny. Celkom nečakané...

Ikita

Už asi hodinu som sedela na studenej kamennej dlážke jaskyňe, a pozerala do steny pred seba. Nemala som vôbec náladu sa s niekým rozprávať. Nech mi dajú pokoj...
Nebolo to ako predtým. Vtedy som chcela byť s Kujom neustále, teraz vôbec. V hĺbke som ho však stále mala rada.

Kuja

Bol som v hlbokej a vzdialenej časti jaskyne...
Robil som to, čo obvykle, trénoval...
No tak... to jutsu... musí sa mi podariť...
Ticho narušovali mierne výbuchy ohňa a tmu zase svetlo ohňa...
Bol som tam úplne sám a trénoval som až do vyčerpania...
Ako vždy...
Každý deň bol taký... Len vstal som, obliekol som sa, najedol, prehodil pár pohľadov s ostatnými a išiel som sem... Ak bola nejaká schôdza, tak som sa samozrejme zúčastnil...
Už veľmi dlho som nebol s Ikitou sám... Možno ani raz za tie tri mesiace...

Isawa

Už dlhší čas som si spočítaval naše sily verzus Iden. A vždy mi vyšlo, že nemáme šancu. Tu bude treba dobrú taktiku, dobrá plán, nie hrubú bojovú silu. Navyše, Suzuki je out, a ostatní tiež práve nevyzerajú najviac motivovaní. Tie výsledky pokusov však musíme za každú cenu dostať, v tom mala Suzuki pravdu. To bola dalšia výhoda, ktorú zradný zvyšok Idenu získal. Tento zvrat sa aj dal čakať... Suzuki zistí ako vytvoriť kekkei genkai, ako ho implantovať do ľudského tela, a je to, odpália ju, a aj všetkých jej stúpencov. Mali sme to predvídať...

Kuja

Furea no Hoshi!!!... Sakra
Ešte raz...
Furea no Hoshi!!!... grr
Zhlboka som sa nadýchol. Mal som chakru už len na jeden pokus...
Spravil som pečate...
Katon! Furea no Hoshi!!! vykríkol som a dal som do toho úplne všetko...
Všetko, čo bolo vo mne, chakra, láska, nenávisť, neistota, zlosť, kľud...
Celou jaskyňou sa ozval veľký hluk... museli to počuť všetci
Dokázal som to... DOKÁZAL!!
Ale moje nadšenie sa rýchlo vyparovalo... výbuch bol tak veľký, že miestnosť v jaskyni to nevydržala...
Strop začal praskať...
O ou...
Rozbehol som sa preč, ale strop za mnou začal definitívne padať...
A čo bolo ešte horšie... mal som veľký úbytok chakry, lebo som cvičil veľmi dlho...
Únava... hrozná únava... a to zrovna pri behu o život...

Isawa

Odrazu sa v jaskyni ozval výbuch. Bol vzdialený, tak to muselo byť hlbšie.
Aktivoval som Jutsu, a prezrel celú jaskyňu. Všetko bolo v poriadku, to len Kuja trénoval, a pri tom sa mu podarilo zrútiť jednu časť jaskyne.
Ostatní sa trocha vyľakali, ale neprikladali tomu nejaký veľký význam. Jedine Kanuzaku sa tam rozbehol.
Opať som sa pohrúžil do myšlienok a pohodlnejšie sa usadil.

Kanuzaku

Bleskovo som sa rozbehol smerom k výbuchu. Kuja mohol mať vážne problémy.
Nevyzeralo, že by si to niekto iný všimol.
Dobehol som tam včas, schmatol Kuju a jediným výbojom z Muramasy padajúci strop roztrieštil na neškodný prach.
Už si sa úplne zbláznil?!

Kuja

Potkol som sa...
Bol som si istý, že ma to tam zavalí...
Ale Kanuzaku došiel... a zachránil ma...
Zakašlal som a opäť som sa postavil na vlastné nohy...
Nehody sa stávajú... odpovedal som Kanuzakovi stále trocha zarazeným hlasom. Sám som netušil, že to jutsu má takú silu. Každopádne... dík.

Kanuzaku

Len nervózne zakrútil hlavou a bez slova odchádzal.
Všetci boli mierne vynervovaní v poslednom čase, takže sa to dalo čakať.

Kuja

Chvíľu som za ním neprítomne pozeral...
Trocha som sa spamätával z toho šoku...
Potom som potriasol hlavou, aby som sa vrátil do reality.
Fajn... chakru mám totálne na dne... na dnes stačilo.
Vydal som sa teda tou istou chodbou, ktorou išiel aj Kanuzaku... Išiel som pomaly...
...
Došiel som do vyššej časti jaskyne, tej, ktorá bola obývaná.
Jaskynná hmla tu bola redšia...
Prechádzal som popri miestnosti, kde sa zdržiaval Isawa...
Uvažoval som, že za ním zájdem, ale... Potom som si spomenul na to, ako ma naposledy vyhodil, keď som mu "Prerušil tok myšlienok".
Povzdychol som si a radšej som prešiel ďalej...
Všetci boli v poslednom čase napätí, ale to bolo pochopiteľné...
Uvažoval som...
Čo nás asi čaká? Útok na Iden sa blíži... Je dosť možné, že umrieme... Pochybujem, že sa môžem rovnať členovi Idenu...
Ako som tak rozmýšľal, uvedomil som si, že som prešiel do nejakej jaskynnej miestnosti.
Sedela tam Ikita... sama.
Chvíľu som váhal, ale potom som potichu povedal: Ahoj...

Ikita

Pohľad od steny som neodtrhla ani ked vošiel Kuja.
Pozdravil sa, no neodpovedala som mu. Nemala som náladu na rozhovor.
Ani som nemala čo povedať... napokon sa mi v hlave zformovala ako taká odpoved.
Ehm... ahoj.
Nebolo to nič moc...

Kuja

Toto nevyzerá na veľmi priateľský rozhovor... Ale čo iné sa dalo čakať?
Potichu som si smutne vzdychol.
Nejak som nevedel, čo povedať.
Hm... čo si myslíš o nasledujúcich dňoch? Ten plánovaný útok na Iden a tak... povedal som prvú vec, čo ma napadla... Len aby som prerušil to hrozné ticho.

Ikita

Chvíľu som nechala otázku plávať. Rozmýšlala som ako odpovedať.
Jedna vec mi však nedávala pokoj. Mala som ho tak rada, a pri tom môže byť teraz mŕtvy.
Nechce sa mi veriť jednej veci. Sebastian... Weiata povedal, že bojoval proti zbytku Idenu, ale potom neodišiel zo sídla s nimi. Zabili ho? Dúfam že nie. zaúpela som posmutne.
Hádam mu nič nie je. Ani si nevieš predstaviť akou oporou mi bol počas tých rokov... a čo ma naučil. dodala som.
Skvelý chlap ako on...

Kuja

Sebastian...
Niečo som o ňom počul od ostatných členov Idenu... Ale nebolo toho veľa.
Každopádne. počúval som o ňom len samé klady...
Neboj... počul som, že je silný. povedal som tónom, v ktorom bolo aspoň trocha utešovania.
Každopádne... v hlave mi skrsla nepríjemna myšlienka. Rozhodol som sa nechať si ju pre seba...

Ikita

Nejde o to že je silný. To ma vôbec nezaujíma... len je hrozne charizmatický, a venoval mi vačšinu svojho času...
V hlave mi skrslo niekoľko spomienok, ktoré mi na tvári vyvolali úsmev.
Bol tu však Kuja, čo som si uvedomila pravdepodobne neskoro, a zase nahodila zachmúrenú tvár.
Isawa a ostatní mu už neveria... ale oni ničomu neveria. dodala som chladne.

Kuja

Nepríjemna myšlienka sa mi ešte viac zavŕtala do hlavy...
Mierne som sa zamračil, ale možno to nebolo vidieť, keďže som mal Silverovské oblečenie...
Iste... Inak, myslel som to tak, že je silný a prežil... ale to je jedno. odpovedal som odmerane.
Úprimne povedané, je mi jeho osud úplne ukradnutý...
Žiarlivosť mi pretekala žilami...

Ikita

Mal by si ho stretnúť... uvidel by si, že je super. Zbytočne ti tu hovorím hlúposti. Ked sa objaví, zariadim ti to... povedala som celkom vážne a odtrhla zrak od steny.
Mohol by si sa od neho naučiť mnohé veci. Hlavne, ako sa správať k ženám... ako pravý gentleman. zasmiala som sa nevinne smerom ku Kujovi.

Kuja

Ehh... jasne. To bude priam... super. povedal som a snažil som sa vymazať ironický podtón z môjho hlasu.
Radšej by som nastúpil ako študent ku Gaiovi, než sa stretol s tým pošukom Sebastianom...
Nechutne nepríjemna myšlienka bola stále horšia a horšia...
No a čo ostatní členovia? Ako si si rozumela s nimi? spýtal som sa v snahe odvrátiť tému od Pána Úžasného... Varila sa mi krv len pri pomyslení na neho a na to, čo asi s Ikitou robil...

Ikita

Tiež výborne... ale so Sebastianom najviac. On bol taká náhrada... ehm, za teba. povedala som zasnene.
Vlastne som si ani celkom neuvedomovala, čo hovorím. Aktuálne som mala nasadené ružové okuliare, ktoré mi daroval Sebastian.
Kuja sa mi oproti nemu zdal sivý, nudný a nevýrazný.

Kuja

Náhrada... za... mňa... zopakoval som...
Srdce mi roztrhlo na kusy...
V očiach som mal už jasnú zlosť...
Ruky som zovrel do pästí a triasli sa mi od zlosti...
Už sa to nedalo ovládať...
Takže je to presne jak som myslel!!! vykríkol som z ničoho nič na Ikitu, totálne nazúrený a s nenávistným tónom.
Snáď si si so svojím Sebastianom aspoň užívala!! Zatial čo ja som sa na iné dievča za celý čas ani nepozrel, tak ty si si mohla užívať s pánom Dokonalým!!
Oči mi priam horeli... Krv v žilách mi priam vrela...
To teda musel byť úžasný tréning, tréning poriadneho bozkávania, minimálne!!! A JA SOM TI DOPEKLA VERIL!! reval som na ňu, už totálne nepríčetný...
SI OBYČAJNÁ KU*VA!!!!!!! zreval som na ňu z plných pľúc.

Ikita

Z pootvorenými ústami som naňho doslova zízala.
Potom som si v rýchlom slede myšlienok uvedomila čo povedal...
Do očí sa mi drali slzy, ktoré hned vytryskli ako fontána. Automaticky som zvraštila tvár a položila si ju do dlaní. Slzy mi tiekli prúdom...
... jeho slová boli zničujúce. Vnútorný svet istoty a lásky sa mi rozpadol v jednom momente.
Padla som na kolená, a plakala ako nikdy predtým. Vysloviť som už nedokázala nič...

Kuja

Óóó, jasnééé, a teraz zrazu reveś!!!! Ale keď si sa s nim olizovala, bolo ti dobre, že???! reval som na ňu ďalej.
Nevidel som jej slzy... plač... smútok...
Videl som len svoju nenávisť, zúrivosť, hnev...
Bol som typ človeka, ktorý všetko dusí v sebe...
Ale niekedy to musí vyjsť na povrch...
A potom nastane apokalypsa...
Tak čo si s ním robila, čo??! Olizovala si sa s ním, alebo si mu aj poriadne vykúrila, nech sa má Pán Dokonalý dobre, čo?! kričal som ďalej.
Pravdepodobne to počula celá jaskyňa, ale to som si vtedy ani neuvedomoval.
Chcel som ho zabiť... Chcel som zabiť aj ju... chcel som ničiť, ničiť!!!
A s kolkými si to vlastne robila, čo?! USPOKOJOVALA SI CELÝ IDEN?!?!?

Ikita

Už sa to nedalo počúvať. Chcela som odtiaľ utiecť, kdekoľvek, kamkoľvek, hlavne preč od jeho slov. Ich sila ma ničila, jeho hnev a nenávisť sa dal cítiť zreteľne, ako keby bol hmotný. Nohy ma však neposlúchali, iba mi tiekli slzy, tiekli a tiekli, a plakala som tak silno, že som začala kašlať.
Chcela som mu povedať, nech prestane, ale nemohla som... chcela som, aby tam niekto prišiel, ba aj Suzuki, aby ma mohla zachrániť.
Neustále mnou prebiehali zimomriavky, a strach z Kuju. Vyzeral naozaj desivo. V taktomto stave ešte nebol.. nikdy.
Zmohla som sa len na úbohé: J...-a.. Zvyšok vety sa stratil v slzách a kašli.

Kuja

A vlastne prečo sa obmedzovať len na Iden... Určite si išla aj presviedčať nejakých pánov, nech sa k Idenu pridajú nie snáď?!?! kričal som ďalej.
Pomaly mi dochádzal dych... celý čas som kričal z plných pľúc...
Chvíľu som dychčal...
Vieš čo... Choď mi už ku*va z očí! zakričal som na ňu.
Nechcem ťa vidieť, nechcem, už nikdy!! Si len jedna špinavá KU*VA!! zakrićal som pričom som poriadne zareval posledné slovo, nech sa jej vryje do pamäte.
Otočil som sa a vychádzal som preč z miestnosti... Preč od nej... Nech si reve koľko chce.

Ikita

Napokon sa mi to podarilo... postavila som sa, a bežala rýchlo preč, niekam, kam ma nohy viedli.
Všetky jeho slová som počula... nebolo však kam uniknúť. Z tej miestnosti viedla jediná cesta von, a to bola chodba ktorou práve kráčal on.
Neustále som plakala... moje oči, a ich okolie boli už úplne červené, a takmer celé oblečenie premočené od sĺz.
V hlave mi zvonili jeho slová, a nemohla som ich vyhnať...
... chcela som sa dostať von z tej miestnosti, ale cez Kuju sa nedalo.
Ešte som sa ako tak zmohla pribehnúť k nemu...
Kuja... ja..j-a.. som... nechcela! skríkla som pomedzi litre sĺz a schmatla ho za ruku, aby sa otočil.

Kuja

Chytila ma za ruku... a ospravedlňovala sa...
Bolo to, akoby sa zastavil čas...
Bolo to len o tom, čo vo mne prevládne... či dobrá stránka, alebo tá zlá...
Bola to len sekunda na rozhodovanie...
Povedal som ti... zaćal som hovoriť potichu...
... aby si... MI IŠLA Z OČÍ!!! zareval som...
Ruku som si z jej zovretia vytrhol...
Bolo to ako v spomalenom filme...
Otáčal som sa na ňu... v očiach som mal nenávisť, zlosť, hnev, smútok a sklamanie...
Moja ruka jednoducho vyletela po tom, čo som si ju vytrhol z jej zovretia...
Vratil som jej chrbtom ruky do líca tak silno, že to s ňou muselo poriadne pohnúť... možno mohla aj spadnúť...
Chvíľu som sa pozeral na to, čo so vykonal a potom som sa bez slova otočil a rýchlo odchádzal preč.

Ikita

Úder... úder do líca, strata rovnováhy, pád na zem... to všetko sa udialo tak rýchlo.
To nie je možné... to nie je Kuja... prečo... prečo to všetko...
Fyzickú bolesť som necítila. Bola len nepatrná oproti tej psychickej...
Jediným úderom spečatil mnoho vecí... zároveň aj svojimi slovami.
Za tých pár sekúnd sa vo mne toho zlomilo, zrútilo a padlo veľa.
Srdcervúco plačúc som schúlená sedela opretá o studenú kamennú stenu.
Všetko pre mňa stratilo zmysel... začala som rozmýšlať, čím sa zabiť. Ležali tam nejaké kamene...
... alebo poprosiť Raiku o jed...? Len nech je to rýchle...