Aréna

Téma pre geninov a všetkých, ktorí sa zúčastnili druhej časti chuuninských skúšiek.
Môže sa sem písať napríklad pred bojmi, po bojoch, počas bojov ostatných geninov...

(sme len v budove Arény)

Ikita

Do jednotlivých duelov zostával ešte dlhší čas.
Dovolili nám zotaviť sa, po prechode lesom...
Zároveň som zistila, že bude celkovo 11 bojov.
Dúfam, že nebudem bojovať proti niekomu z Konohy... alebo tímu. pomyslela som na Yoshira a Kuju, zatiaľ čo som sama odpočíval v jednej z mnohých voľných izieb pre geninov. Každý zúčastnený tím mal svoju malú izbičku, kde sme mohli odpočívať do bojov.

Yoshiro

Opíral jsem se o zeď...
Přemýšlel jsem nad tím, co jsem udělal tomu genínovi..
Zapamatuj si moje jméno... Uchiha Yoshiro... Jednou si tě totiž najdu.. A zabiju tě..
Vzpomínal jsem si na to, co jsem mu řekl..
Ne.. Nebyl jsem to já .. Pomyslel jsem si. Bál jsem se toho, co jsem udělal a čeho jsem byl schopný.. Někdo ublížil člověku, kterého jsem měl rád a já byl úplně jiný. Toužil jsem po jeho krvi na svých pěstích... Ve tváři jsem měl dost nejistý výraz.

Kuja

Bol som zamknutý v kúpelni... môj plášť ležal na zemi.
Prezeral som si svoje ruky a svoju tvár v zrkadle...
Zmenil som sa... veľmi som sa zmenil, odkedy ma naposledy videli... A teraz ma vidieť radšej ani nesmú...
Znova som sa zahalil do svojho plášťa a vyšiel som z kúpeľne... Ikita tam sama ležala na posteli.

Ikita

Tvár som nemala zahalenú, ale akonáhle sa začali otvárať dvere, otočila som sa k stene a viac smerom do vankúšu.
Nechcela som aby ma niekto videl z takou tvárou....
Bol to Kuja. Vedela som to, aj bez pohľadu.
Nepovedala som nič a len tak tam nehybne ležala.

Kuja

Znova sa schovávala... napriek tomu, že vedela, že som ju videl...
Ale rozhodol som sa neprovokovať... nemalo by to zmysel, aj tak ma od seba len odoženie a naštve sa...
Nemá to zmysel, nič nemá zmysel...
Ikita mohla počuť len buchnitie dverí...
Odišiel som, nechcel som jej tam zavadzať...
Rozhodol som sa, že sa pozriem po aréne... chcel som jednoducho nejako zabiť čas...

Suzuki

Prechádzala som arénou, so Sephirothom... ešte predtým som si zistila kde sú izby geninov.
Ako sme kráčali po chode, narazili sme na niekoho v plášti... bol to Kuja.
Posunkom som ho zastavila. Nemohol ma spoznať, v mojom ANBU obleku a maske.
Kuja Naginata?

Sephiroth

Prechádzali sme arénou, nejakou izbovou časťou... Oproti nám išiel niekto celkom zahalený... Suzuki ho zastavila, a oslovila ho Kuja...
Toto je Kuja? Vyzerá... inak ako v Suzukiných spomienkách... ale... veľmi dobrý potenciál...

Kuja
Nejakí dvaja ANBU ma oslovili menom...
Zastavil som.
Áno? povedal som s neistým podtónom.

Suzuki

Tvoja tímová partnerka je Ikita Hoshiyama, že? pýtala som sa dalej vážnym tónom.
Odved nás za ňou. dodala som a mierne postrčila Kuju dopredu.

Izashi

Prirodzene som odpočíval vo svojej izbe na posteli... vlastne som meditoval...
Myslel som , že boje budú hneď , keď som si predsa len v lese šetril chakru...
A čo sa bojov týkalo , bolo mi jedno koho nakopem... možno okrem Maki a Mitoshiho...

Kuja

Eeh...?
Fakt ma prekvapili, tak som ich odviedol ten kúsok k našej izbe...
Tu je... a čo od nej chcete? spýtal som sa neisto.

Sephiroth

Iba som išiel za Kujom, ktorý nás viedol.

Suzuki

Ked nás doviedol k dverám izby, kde bola Ikita, strčila som doň teraz už silnejšie, až vletel do izby.
Sephi, riadne zamkni dvere. povedala som a vstúpila do izby.
Z tváre som si zložila masku.
Ikita mierne nadvihla hlavu aby sa pozrela čo sa deje...
... ked uvidela moju tvár, na posteli mierne nadskočila a tvárila sa vyľakane.
Ahojte opať.

Kuja

ANBU ma strčila do izby...
A zložila si masku...
S-Suzuki? A... a ty... otočil som sa na druhého nechápavo.

Sephiroth

Dotkol som sa dverí a objavila sa na nich akási tmavočervená pečať...

Spoiler:

Zrušil som Henge.
Sephiroth predstavil som sa chladne.

Kuja

Ale... ale... čo... habkal som.
Fakt som tu nečakal Suzuki s nejakým striebornovlasým týpkom... Kto to vlasne bol?

Suzuki

Nechápavo som pozerala na Ikitu a potom zase na Kuju.
Ikita, čo to máš s tvárou, sakra?! spýtala som sa nahlas a prikráčala k nej.
Síce sa bránila, no skrútila som jej ruku a druhú ruku priložila na tvár.
Do sekundy ju mala hladkú a nepoškodenú ako ja sama.
S tými jazvami tu nebudeš pobehovať... a ty, Kuja... daj si dole kapucňu. vyzvala som Kuju a pomaly kráčala k nemu.
Ikita si chytala tvár, ktorá bola už dokonale vyliečená...

Kuja

Suzuki vyliečila Ikitu... konečne... usmial som sa...
Avšak úsmev mi úplne zmizol, keď Suzuki povedala, že si mám dať dole kapucu...
Počkať... počkať, nie!!! protestoval som a ustupoval som pred ňou.

Sephiroth

Iba som to pozoroval... Kuja sa cez moju pečať dostať nemohol, takže nemohol ujsť...

Suzuki

Podišla som ku Kujovi, ktorý už nemal kam uniknúť, lebo bol pri stene...
... zdrapla som ho za golier a zdvihla do výšky dvadsať centimetrov.
Ikita to nemusí vidieť... pošepkala som mu potichu, tak aby to nepočula.

Kuja

Suzuki si vtedy mohla všimnúť, že vzhľadom na môj vek a výšku som mal podváhu...
Eh... ale... ale... prečo to robíš? zašepkal som potichu.

Sephiroth

Celé som to len chladne sledoval...

Suzuki

Bol úplná troska. Dalo sa to počuť z jeho hlasu, jeho jazvy kričali tiež svoje, a telo... to sa ani nedalo povedať.
Ak sa nevzchopíš, zabijem ťa. Samozrejme nie pred Ikitou. povedala som výhražne, veľmi potichu. Ikita len sedela na posteli a mlčala.
Myslím to celkom vážne. dodala som trocha hlasnejšie.

Kuja

Iba som sklonil pohľad...
No... tak budem mŕtvy... no a? povedal som úplne potichu.
Raz som sa skoro zabil sám, ibaže mi to prekazil Yoshiro... dodal som, stále potichu.

Sephiroth

Ľudské ucho by jeho hlas na tú vzdialenosť nezachytilo, ale moje áno...
Hm... tak tento je totálne psychicky zdeptaný...
Bola by škoda takého talentu... povedal som, iba akoby mimochodom.

Kuja

Eh... talentu? Ten Sephiroth bude nejaký komik alebo čo... Ja talent nemám...

Yoko Hyuuga

Seděla jsem na zemi v meditačním sedu, zády opřená o postel. Přemýšlela jsem jakou tak techniku bych mohla zvolit v boji. Nejhorší bylo, že jsem ji zas tolik neuměla. Jsem slabá. Pokud budu bojovat proti Izashimu, tak zajisté prohraji. Sklopím hlavu s touto myšlenkou.

Suzuki

Talent navnivoč, ked je psychicky troska. prehodila som k Sephimu.
Kuja... ešte naposledy... nechcem aby sa pri Ikite pohyboval niekto s takýmto stavom. Viem čo to s ňou robí... si hlupák, v skutočnosti. Stále sa ľutuješ, a nevšímaš si ľudí okolo seba. Ikita ťa miluje, a ty ju svojím neustále sprostým a detinským správaním odháňaš. Kebyže som na jej mieste, nikdy by som sa ťa už nedotkla, a radšej ťa ponechala smrti. Si predsa muž... sakra... správaj sa tak... muži majú ochraňovať ženy za každú cenu... je to zakódované v genetike... a vedz, že ja o tom mnohé viem. V každom prípade, si úbožiak. povedala som potichu, ale prenikavo.
Spýtavo som sa naňho zahladela.

Kuja

Počúval som jej slová so sklonenou hlavou...
Keď dokončila, iba som si povzdychol...
Jediné, čo som všetkým naokolo prinášal, bolo nešťastie... A mal by som sa zmeniť... ale ako? Odjakživa som bol taký, odmalička, bola to jednoducho moja povaha... alebo nie? Bolo to niečo iné, čo to spôsobovalo? Komplexy? Z minulosti? Nevedel som odpoveď...
Ale nevedel som sa ani zmeniť...
Tak čo by som mal spraviť. Odísť? Utekať?
Ale v jednom mala pravdu... bol som úbožiak, len slabý úbožiak...
Ja iba... neviem. povedal som takým zvláštnym smutným tónom... ale zmena v hlase bola badateľná...

Yoshiro

Stál jsem za dveřmi pokoje, ve kterém se odehrávala jistá sešlost.. To co říkali jsem slyšel celkem dobře..

Suzuki

Vidím že si zmatený... dám ti čas. povedala som už normálne hlasno.
Ako som Kuju držala za golier, pustila som ho a zároveň ho úplne vyliečila (!).
Liečiť ťa druhýkrát už nebudem. dodala som šeptom.
Ale teraz náš malý návštevník...
Kuju som pustila a Sephirothovi pokynula, aby zrušil pečať.
Dvere som prudko otvorila a pozerala do tváre Yoshirovi.
Takže odpočúvame súkromné rozhovory, čo?

Kuja

Dopadol som na zem... Vyhrnul som si rukávy a pozrel na svoje ruky... Boli bez jedinej jazvy... A mali farbu ako predtým... Neprirodzená bledosť z nedostatku slnka bola preč...
Stále tu síce boli kruhy pod očami a neskutočná vychudnutosť, ale to sa snáď tiež nejako zariadi...

Sephiroth

Povzdychol som si...
Bol som si jeho prítomnosti vedomý už dlhšie, len som nechcel prerušovať rozhovor... Čo s ním, zabijeme ho, alebo sa len postaráme, aby na túto vec zabudol? povedal som chladne a pozrel som Uchihovi do očí...

Yoshiro

Arogantně a bez absolutního zájmu jsem na ty dva hleděl. Moc silný slova.. Řekl jsem..