Druhá zkouška!!!

Všichni geníni byli nastoupeni na náměstí v Kusogakure..
Zkoušející první zkoušky vyhlašoval výsledky.
....
A všichni z Konohy... PROŠLI!


Yoshiro

Arogantně jsem se pousmál.. Heh.. Jak jinak.

Sachiko

Uff.. tak sme to zmákli. Usmiala som sa a pohladkala Hiroko.

Kuja

No... možno som to nakoniec až tak hrozne nespackal... pomyslel som si.
Pozrel som na Ikitu, Yoshira, Gojoua a Sachiko... bol som rád, že prešli...
Time to continue...

Toshiro

Jen jsem se pousmál, protože jsem byl nesmírně rád, že jsem prošel a dokonce postoupil o krok kupředu ve vývoji mé nové techniky. Ale v hlavě mi běhala nová otázka Co se bude dělat v druhé zkoužce?

Okio Tanzake

Po tom ako boli vyhlásané výsledky prvej skúšky, teda písomnej, podišiel ku zástupu geninov postarší muž.
Utíšte sa. zvolal nahlas, lebo niektorí ešte stále jasali nad splnením písomky.
Všetci čo splnili prvú skúšku, môžu prejsť k druhej, ktorú mám na starosť ja. Všetci čo prešli, ZA MNOU. zamával rukou a vydal sa smerom ku hlavnej bráne Kusogakure.

Toshiro

Rychle jsem kráčel za nim a očima jsem koukal všude kolem sebe jestli neuvidim Yoko nebo někoho z mých známých.

Yoshiro

Šel jsem za tím chlápkem, co řekl, ať jsem za ním.

Kuja

Tak som teda vykočil s ostatnými...

Sachiko

Keď na nás ten chlapík zavolal, išli sme hneď za ním. Hiroko, máš aj ty taký blbý pocit ako ja? Pozrela som na ňu. Ona na mňa len smutne pozrela. Toto nedopadne dobre.. Pomyslela som si

Izashi

Boli sme nastúpení na námestí v Kusogakure...
Chvíľku sme stáli , potom sme išli za chlápkom , ktorý povedal , aby sme za ním išli ku hlavnej bráne....
Nič , stále nuda. Konečne to ale vyzeralo na prácu v týme , čo je tiež nuda.

Okio Tanzake

Napokon ste vyšli z ruchu ''veľkomesta'' a prešli niekoľkými lúkami k vysokej ohrade.
Ohrada ohraničovala okraj obrovského a rozľahlého lesa. Už len z pohľadu bolo vidieť že pod stromami je tam tma aj cez deň. Niečo ako temný les v Konohe, len starší, stromy vyššie a viac strašidelný.
V ohrade bolo niekoľko vstupných brán.
Muž sa postavil k ohrade, otočil sa na geninov a začal hovoriť:
V tomto lese bude prebiehať druhá skúška, ako už iste viete. Navyše bude prebiehať v noci, takže nečakajte že budete vidieť veľmi jasne...
Pomaly sa stmievalo, slnko už zapadalo za vrcholky hôr. Muž sa iba pobavene zatváril na vydesených tvárach geninov.
Poviem vám podrobnosti...

Kuja

V noci? No... tak toto nedopadne dobre...
Pozrel som na Hyuugov a na Sachiko... Tí budú mať obrovskú výhodu...
No čo... aj tak som zmierený s tým, že neprejdem...

Izashi

V noci , jo?
Pomyslel som si s úsmevom. Bolo mi jasné , že mám obrovskú výhodu a genínov tam budem kosiť ako trávu...
Trošku som si poobzeral les a čakal , čo ďalej...

Sachiko

Ach jaj.. Ešteže mám ten čuch a ninja psa zo sebou. Usmiala som sa a poobzerala. Hmm.. sakriš, hyuugovci majú väčšiu výhodu, no čo už, musíme sa snažiť. Pohladkala som Hiroko a počúvala dalej.

Yoshiro

Bylo mi úplně jedno jestli mají Hyuugové výhodu nebo ne..

Yoko Hyuuga

Byla jsem šťastná, že jsem udělala první zkoušku, ale smích mě přešel, když jsem viděla ten les. Sice mám oči s kterýma to nebude žádný problém, ale i tak mám špatný pocit, že to nebude stačit. Konečně jsem si všimla Toshira jak stojí víc v předu. Přišla jsem k němu. "Ahoj". pozdravím a usměji se.

Toshiro

Ukázal jsem palec vzhůru a usmál se. "Ahoj." Řekl jsem ji a stoupl si blíže k ní. "V tomhle máš značné výhody." Dodal jsem tiše.

Akira

Tsss co vidí Byakugan uvidim Sharinganem taky...
Hůř, ale uvidím...
Usmála jsem se od ucha k uchu...

Yoko Hyuuga

Kývla jsem. "Aspoň nám to třeba pomůže zvládnout druhou zkoušku." Řeknu, podívám se na nového zkoušejícího a čekám co z něj vypadne dále.

Gojou

Pozeral som sa do tieňa lesa, snad temnejší tieň som ešte nevidel a keď začalo padať slnko za obzor iba som na prázno prehltol, pozrel som na Sachiko a Kuju, ktorý tiež moc nadšene nepozerali, nevadí prejdeme! vo vnútry som bojoval so strachom, ktorý trhal steny mojeho vnútra, bol chaotývny a nepredvídatelný, keď sa nezbavím strachu neprežijeme

Sachiko

Toto nedopadne dobre.. Rozhodne nedovolím aby sa Gojouovy niečo stalo! Snažila som sa týmto spôsobom zbaviť strachu. Len či to zaberá.. ťažká otázka. Pozrela som na Gojoua. Musíme to zvládnuť! Už sme tak ďaleko. Sputila som pohlad z Gojoua do zeme.

Gojou

Pozrel som na Sachiko ako sklopila pohľad, bral som to ako pocit sklamania, a videl som že tiež bojuje so svojoimi vnútorními démonmi, došiel som k nej položil jej ľavú ruku na rameno a povedal úprimne s úsmevom Zvládneme to, neboj, kryjeme vám chrbát

Sachiko

Cítila som ako mi niekto položil ruku na rameno. Pozrela som sa a uvidela som Gojoua. Ja sa len bojím, že by teba alebo Hiroko zranili. A to v žiadnom prípade nechcem dopustiť. povedala som hneď Gojouovy.

Gojou

Chápal som ju a tak som sklonil na chvíľu hlavu no potom so ju hneď zdvihol pomali a isto o mňa sa báť nemusíš, a pousmial som sa viem že mi kryjete chrbát no bojím sa že svoju úlohu nezvládnem a niečo sa vam stane a to ...jedno oko sa mi zafarbilo na červeno NEDOPUSTIM povedal som dvojhlasne

Sachiko

Pozrela som na Gojoua. Ja ti verím.. Usmiala som sa. Ale sebe nie.. Bojím sa že vás nedokážem ochrániť. Nechcem stratiť nikoho. Povedala som smutne. Títo ninjovia z Kuso.. proste sú divný.. A ešte k tomu svojim nadržujú, čo je pekne nefér a o to je možnosť uspieť ešte menšia. Hiroko sa na nás smutne pozrela a pritúlila sa ku nám. Pozrela som na ňu a pohladkala ju. Toto nieje možné spraviť. Sú tu pekne neférový. Pomyslela som si