Posledná nádej

Ikita pomaly a pokojne kráčala lesom.
Nebol už daľeko, Kuja už nebol daľeko. Onedlho bude mŕtvy.
A Sebastian bude rád.
Kuja nemá ani najmenšiu šancu...
Les skončil, a začali sa trávnaté oblasti.
Cestička išla popri nejakej riečke.

Neviem ako dlho som letel, ale napokon som zosadol pri jednej riečke.
Sklopil som hlavu a pozeral som do vody...
Premýšľal som nad všetkým... nad celým mojim životom. Hlavne nad tými chybami...
Nielenže som nedokázal zachrániť ľudí... ale teraz som dokonca zabil Ikitu. Ikitu... ona bola pre mňa najdôležitejšia v živote. A ja som ju zabil.
Pozeral som na svoj odraz vo vode... Nenávidel som sa.
Čo vlastne môžem spraviť? Je nejaká šanca na nápravu? Alebo... som to už zničil navždy?

Ikita

Bol stále bližšie. Napokon som ho uvidela, ako letí a nakoniec zosadol.
Nevšimol si ma. Pravdepodobne zahľadený do svojích zúbožených myšlienok...
Plánovala som mu všetko vrátiť... úplne všetko. Kľudne aj viac, zaslúžil si to.
Použila som prenos svojho tela cez môj nový silnejší saibon, a objavila sa za ním. Stále ma nevidel.
Vo vode už nevidel len svoj odraz... teraz tam bol aj môj.
Mlčala som.
Na očiach som mala šatku, vlasy neupravené a rozstrapatené, oblečenie rovnaké, a dotrhané ako naposledy.
Nebol som si ani istá či ma spozná.

Kuja

Zamrazilo ma. Niekto sa za mnou objavil... Bola mi povedomá...
Otočil som sa a hneď som si položil ruku na meč...
Bola síce iná... ale to oblečenie... a všetko...
Ikita...? neveriacky som zašepkal.
V celkom tele a hlavne pri srdci som cítil nepríjemne mrazenie.

Ikita

Dalo by sa povedať. zasnene som mu odvetila.
Pamatáš si ma ako Ikitu. Už nie som viac tým malým uplakaným dievčatkom. Ikitu si psychicky položil na zem. Teraz sa ti to nepodarí. dodala som a pristúpila o krok bližšie. V mojom hlase boli značne počuť výčitky.

Kuja

Ikita... ja...
Výčitky zabrali, vina na mňa začala tlačiť plnou silou.
Viem, že to bude znieť hlúpo ale... Ja som fakt nechcel aby sa stalo to, čo sa stalo. V jeden moment to vo mne proste vybuchlo a hovoril som veci, ktoré neboli pravdivé. Ten hnev... bol to hnev, ktorý sa vo mne zbieral už dlho, ale nebol na teba... ale na mňa samého. Nenávidel som sa a cítil som vinu za to všetko, čo som ti spôsobil a paradoxne sa všetok tento hnev uvolnil práve vtedy a ja som ti ním znova ublížil. hovoril som smutným hlasom.
Spravl by som všetko preto, aby som to nejak... napravil. dodal som zúfalo a pozrel som na ňu.

Ikita

Príliš hovoríš, Kuja. Ty si vždy vedel vymyslieť dobré výhovorky a hrať sa na toho chudáka, ktorému život nepraje, a nikto ho nemá rád. Išlo ti to výborne, to musím uznať. A ja som bola taká sprostá, že som ti všetko akceptovala. povedala som pokojne a zakrútila hlavou.
Už si mi ublížil mnohokrát, ale tentoraz ti to neprejde. Kuja, ty proste nevieš nájsť mieru... ľutujem každého kto ťa kedy v živote stretol. Si ako čierna mačka - tvoje objavenie neveští nič dobré, a za krátku dobu sa stane nejaké nešťastie, alebo zlo. A to vždy. hovorila som dalej.
Toto sa už nedá napraviť. Presiahol si hranice. Mohli sme žiť pekný život plný lásky. Teraz je to za nami. dodala som a zasmiala sa nad celou absurdnou situáciou.

Kuja

Nechal som ju hovoriť a počúval som ju.
Bolo to viac menej to, čo som si o sebe myslel aj ja, a čo som očakával, že povie...
V jednom sa mýliš Ikita... Ver mi alebo nie, ale nikdy som nič zlé nespravil naschvál. Vždy som všetky svoje chyby ľutoval, tak ako aj teraz. Ale robil som ďalšie a ďalšie. povzdychol som si.
Opäť som potrel na ňu, ale teraz bol môj pohľad trochu iný.
Ale je mi jedno, čo sa stane so mnou. Neprekvapuje ma, že so mnou nechceš byť. Ale jediné, čo by som chcel ja, je to, aby si sa vrátila k Ex-Idenu. Tam sú ľudia, ktorým na tebe skutočne záleží. Chýbaš im a nenávidia ma za to, čo som spravil. Patríš tam. Spravím čokoľvek, aby si sa tam vrátila. Je mi jedno, čo sa stane so mnou, jediné, čo je dôležité, je to, aby si sa vrátila na správnu stranu. hovoril som potichu a pozeral jej do očí.

Ikita

Kuja, Kuja, ty to proste nechápeš. Ty si neustále opakoval svoje chyby. Nikdy si sa mi nezveril zo svojimi pocitmi - ako som mohla tušiť, že ty to ľutuješ? Aj najvačší idiot sa učí na vlastných chybách. odvetila som mu naliehavo.
Sklonila som tvár a počúvala ho dalej. Ked dohovoril, zdvihla som tvár a poupravila si šatku na očiach.
Nemôžem sa k vám vrátiť. Nedokázali by ste ma zobrať takú aká som teraz. Neustále by ste sa snažili ma zmeniť. Teraz patrím k Sebastianovi. Mne je takto dobre. Cítim sa výborne. Zároveň prázdno. A to len kvôli tomu že stále žiješ. Ich nenávisť si zaslúžiš, prajem ti to. Popravde sa divím, že ťa nezabili alebo nevyhnali. Ale to je len dobré. Môžem to urobiť ja. Tu a teraz. povedala som z miernym poúsmevom.
A neviem o akej správnej strane to hovoríš. Ty si sa od nej odklonil už dávno. Ja sa vrátim na správnu cestu až ťa zabijem. zdvihla som ruky.
A ked si myslíš, že to čo hovoríš je pravda... tak pod, ukáž sa, ukáž či si ma môžeš dovoliť... či ti za to stojím. Tak bojuj! zdvihla som hlas a aktivovala temné fialové pečaťe na mojich dlaniach. Boli rovnaké ako mal Sebastian.
Šatka na očiach akoby zhorela fialovým ohňom priamo na mieste.
Kuja uvidel smutný, prázdny, psychicky vyčerpaný, ale šialený a sebaistý pohľad.

Kuja

Prijali by ťa... lebo im na tebe záleží. Skutočne záleží. Sebastianovi nie. povedal som ešte, ale potom ma vyzvala na boj.
Ikita... Plne chápem prečo ma chceš zabiť. A možno by bolo lepšie, keby som ťa nechal. Ale...
Vytiahol som Reipiu ktorá sa rozhorela.
Nemienim sa vzdať, kým nezistíš, že si na zlej ceste. Tvoje miesto je v Ex-Idene, nie pri Sebastianovi! povedal som zúfalo.
Mal som nakoncentrovanú chakru v nohách, takže pri jej útoku som bol pripravený uskočiť dozadu, alebo niekam...
Sakra... nechcem jej ublížiť. Aj keď s mojimi schopnosťami skôr ona ublíži mne...

Ikita

Mňa neporazíš. Môžeš sa ale pokúsiť, nič za to nedáš. pousmiala som sa a skrčila dlane.
Okolo mňa začalo postupne krúžiť zopár fialových guličiek z temnej čakry.
Spojila som ruky, a švihla nimi dopredu. Dve z guličiek prudko a neuveriteľne rýchlo vyleteli na Kuju.
Mali vysokú prieraznosť...

Kuja

Nechcem ťa poraziť. Chcem len, aby si si uvedomila, že robíš chybu! povedal som jej zúfalým hlasom.
No vtedy už na mňa leteli dve z tých guličiek...
Vyskočil som z ničoho nič veľmi vysoko do vzduchu... nakoncentrovaná chakra mi v tom pomohla.
Vyslal som na Ikitu jedno Katon: Housenka no Jutsu popri tom, ako som letel.
Ikita, prosím, vráť sa do Ex-Idenu!

Ikita

Jeho slová som ignorovala.
Guličky boli pripojené na čakrové vlákna, a tak ked ho netrafili, lebo vyskočil rýchlo do vzduchu, zároveň aj oni vyleteli do vzduchu. Druhou rukou som vyslala dalšie, ktoré narazili do malých fireballov, a potom som ich vyvolala nanovo. Tie dve, ktoré ho prenasledovali doňho narazili, aspoň teda mali by. Musel byť aspoň trocha prekvapený...

Kuja

Guličky, čo na mňa mierili zospodu som si všimol až keď boli úplne pri mne...
Sakra...ona ich ovláda?
Letel som ďalej hore... dúfajúc, že som dosť rýchly aby ma nestihli trafiť...
Rýchlo som robil pečate a vyslal proti nim jedno Gokakyuu, dúfal som, že ich to zničí...

Ikita

Vyskočila som tiež, keby náhodou niečo na mňa pripravoval, a vo vzduchu urobila pečaťe.
Z mrakov sa začal liať silný a hustý dážd. Bolo to veľké územie, takže Kuja nemal moc ako uniknúť.
Do Goukakyuu som vyslala guličky ktoré boli pri mne, a tie ktoré ho naháňali tiež. To stačilo na to, aby Goukakyuu eliminovali.

Kuja

Čo je to za jutsu?? To nebude obyčajný dážď...
Pozrel som na ruku, na dlaň...
Fialový dážď? Toto bude zlé... čo ak je to nejaké jutsu, že všetko, na čo ten dážd naprší, umrie?
Zastavil som sa... a potom som začal veľkou rýchlosťou klesať dole, rovno smerom na Ikitu...
Meč som mal stále v ruke.

Ikita

Spravila som pečaťe, a Kuja pri každej kvapke ktorá naňho padla pocítil pálenie. To mu temná energia vysávala čakru, nie po veľa, ale kvapiek boli stovky, takže to celé mohlo byť rýchle. Kuja už bol celý zmoknutý, a tak ho začalo páliť celé telo.
Vyvolala som dalšie spirity (guličky) a dve z nich vypálila rovno do Kuju.
Bolo toho dosť...

Raika

Toto bude asi trocha bolieť, ale...
Na Kuju som vystrelil Goukakyuu, zozadu, takže to nemohol čakať. Oheň mu nespravil takmer nič, Goukakyuu len vyparil temnú čakru, ktorú mal na sebe z dažda. Maximálne získal nejaké minoritné popálenia, ale to bolo nič oproti tomu, čo robila Ikita. Do minúty by bol boja neschopný.
Prehovoril som k nemu...
... prepáč za ten fireball, ale bolo to potrebné. Teplota z toho ohňa na tebe zostane, takže ten dážd by sa ťa nemal ani dotknúť už.
Spirity však musel rýchlo vyriešiť sám...

Kuja

Keď som pocítil to strašné pálenie, tak sa mi roztriaslo celé telo...
Potom na mňa ešte dopadlo Gokakyuu... Bolesť bola fakt veľká...
Uh... diky... odpovedal som Raikovi v mysli...
Sakra... ten dážď mi neumožnuje použiť ani Kuchyose... musím to nejak zastaviť...
Vystrelil som na Ikitu ďalšie Gokakyuu... Išlo oproti tým guličkám, a ak cez ne prejde, malo by zasiahnúť Ikitu...
Hneď potom som spravil Katon: Seikaku na sutoraiki a na Ikitu vyšlo 10 menších ale rýchlych ohnivých gúľ...
Ovládal som ich pohybmi ruky...
Mieril som na tie jej guličky, 1 guľa proti 1 a zbytok gúľ som nasmeroval do Ikity...

Raika

Si si vedomý že sám nemáš ani najmenšiu šancu? spýtal som sa ho v mysli a uprene pozoroval Ikitu.
Jej pohľad sa mi vôbec nepáčil.
Ikita! Presstaň! Zobud ssa! zasyčal som nahlas, aby som prehlušil všetky firebally, dážd, a bohviečo iné.
Bolo mi jasné, že je aj oveľa silnejšia, ako my dvaja dokopy.

Ikita

Došiel tam ten hlupák Raika, a všetko pokazil... Kuja mohol byť out po ani nie minúte boja.
Aktivovala som moju temnú verziu Saibonu, a mienila ho použiť na maxime.
Kuja práve vtedy vystrelil firebally, a tak som zbytok spiritov vypálila na ne.
Jednu som si vrazila do brucha. Bolelo to, veľmi to bolelo, ale na tom teraz nezáležalo...
Hned potom som spravila pár pečatí, a premiestnila svoje telo na bunkovej báze za Raiku.
Schytila som ho za chvost, a v momente premiestnila zranenie zo seba na Raiku... niekde v strede jeho tela sa objavila veľká krvavá rana.
Zaúpel od bolesti, a ja som ho doslova roztočila a vyhodila do vzduchu.
Aj tak si bol nanič summon... zasmiala som sa a vyvolala dalšie spirity.
Jeden z nich som si opať vrazila do brucha, a po pár pečiatach sa premiestnila za Kuju...
... bolo na čase to ukončiť.

Kuja

Ja ju nechcem poraziť... chcem, aby sa vrátila späť, tam kam patrí... do Ex-Idenu! Kľudne ma môže aj zabiť... odpovedal som Raikovi v mysli...
Ale to Ikita už použila svoje jutsu a Raiku vyriadila...
Takže tak... Spravil som pár pečatí... Na ruke sa mi nakoncentrovala Katon energia... bolo to jutsu Katon: Hando Bakudan
Hneď ako Ikita zmizla, tak som s tou rukou už chytal smerom za seba... Ak sa mi podarilo sa jej dotknúť, tak nastal okamžitý výbuch, ktorý ju musel dosť zraniť aj odhodiť...

Ikita

Podarilo sa mi Kuju dotknúť, a preniesť naňho zranenie...
Na bruchu sa mu objavila veľká krvavá škvrna, od krvi, ktorá začala z jeho tela prúdiť...
... avšak som dostala aj ja.
Ohnivý výbuch ma odhodil, a pocítila som aj vonkajšie zranenia. Mala som však šťastie, lebo ma tak trochu ochránila mokrá pokrývka temnej energie z daždu. Ale nestačilo to.
Z buchotom som dopadla na zem a vzdychala od bolesti.
Spravila som pečaťe, rukou vrazila do zeme a vedľa mňa sa objavil môj nový summon.
Ikita, si zranená. povedal ustarosteným hlasom.
Hned na to som použila saibon na zranenia, a tie sa vyliečili. Vo veľkom som spotrebovávala čakru, ale summon mi ju mohol kedykoľvek doplniť.
Už nie som... tak, a teraz sa spoločne zbavíme toho hlupáka. povedala som vlkovi a postavila sa.

Spoiler:

Kuja

Rana v bruchu mi spravila dosť škody...
Ikita, prosím ťa... prestaň s týmto šialenstvom! zakričal som na ňu...
Letel som k zemi... Pristál som pri riečke...
No tak... ten musím to ukončiť čo najskôr... Ten dážď mi zabraňuje použiť Kuchyose... i keď...
Pozrel som na riečku za sebou...
Niečo ma predsa len napadlo...
Kusol som sa do prsta a spravil Kuchyose no Jutsu.
V riečke za mnou sa objavili Cagnazzo a Scarmiglione... (voda a zem)
AAA!!! Neznášam vodu!! kričal Scarmiglione a rozhadzoval rukami a nohami.
Ostaňte tam. Scar, ty sa zahrab pod zem. Cag, ty sa ponáraj, aby ťa ten dážď nezasiahol. povedal som im naliehavo.
Jasnačka! povedal Cagnazzo a hneď sa na chvíľku potopil a potom vynoril.
Ok ok boss... povedal nafučane Scarmiglione.
Scar, taktika delta. Cag, ty ich zamestnávaj. povedal som. Obaja prikývli a Scarmiglione vnikol pod zem. Cagnazzo sa nadýchol a vystrelil veľký a mimoriadne silný prúd vody na Ikitu a jej summon (asi ako keď na vás strieka vodné delo).
Ja som sa držal za ranu na bruchu a dychčal... čakal som, ako zareagujú. Bolesť som sa snažil nevnímať.

Samozrejme, že ak si náhodou chcela najprv pohovoriť, tak som hneď vodné delo nestrieľal, ale to ostatné som spravil...

[u]Ikita[/u

Kahuri, zabi ho, zabi ho! skríkla som nahnevane. Na Kuju som už mala nervy. Najradšej by som ho roztrhala.
No on tam stál tam ako idiot.
Vyskočila som na nohy, schytila ho za srsť a sotila ho smerom ku Kujovi.
Počuješ?! Si hluchý, ty sprosté zviera?!
Kahuri tam len pasívne stál, a ani sa nepohol, lebo bol asi trikrát vačší ako ja.
Ikita, pokoj. Nekrič na mňa, ja počujem dobre. A nie som sprostý. Kontroluj sa, pánečku. odvetil pokojne Kahuri.
Tak na čo tu si? Urobím to sama! Ale neručím za seba...! šialene som dalej kričala.
Spojila som ruky, čím sa dve pečaťe spojili.
Ikita, to nie... zakrútil hlavou Kahuri.
Pokračovala som v aktivácii prekliatej pečaťe. Tej dokonalej verzii, ktorú vlastní Iden a Sebastian. Proti nej nemal nik ani len najmenšiu šancu. Vlka som ignorovala.
Ikita! Sebastian to zakázal! Nemáš to používať! zrúkol Kahuri a labou mi dal silnú ranu... tá ma odhodila dobrých šesť metrov dalej.
Nebudem sa s tebou zahrávať. Poslúcham Sebastiana, nie teba! ručal dalej.
Bolesť bola až moc silná... rozmazané okolie sa zmenilo na čierňavu, a ja som zaspala...
Kahuri sa otočil na Kuju.
A ty čo si také urobil, že ťa chce zabiť? Hmm? nervózne sa spýtal vlk a dlhými krokmi sa blížil ku Kujovi.

Kuja

Zadržal som Cagnazzov útok pohybom ruky a pozoroval, čo sa deje...
Ikita! vykríkol som, keď ju Kahuri udrel... Ikita odpadla. A Kahuri mieril ku mne...
Fajn... možno to už skončilo... ale ten summon... sa mi nepáči.
Pozrel som naňho.
Ublížil som jej. Spravil som to nechtiac, nechcel som, aby sa to stalo. Teraz to hlboko ľutujem a chcel by som spraviť čokoľvek, aby som to napravil. povedal som mu popravde. Nevedel som, čo vie, a čo nie, a rozhodol som sa radšej neklamať. Ale zase nemusím povedať hneď všetko. Ale všetko, čo som hovoril, som myslel úprimne, a bolo to cítiť aj z môjho hlasu a pohľadu.
Avśak stále som nepoľavil v ostražitosi pred prípadným útokom.

Kahuri

Čokoľvek? A to hovorí človek? Sám dobre viem, že nie si schopný podstúpiť čokoľvek, aby si to napravil. Na to sú ľudia príliš slabí. Smrť je totižto len minimum čo by si pre ňu mohol spraviť. povedal som k nemu burácavým hlasom. Bolo z neho počuť múdrosť, istotu a rešpekt.
Pristúpil som k nemu. Síce musel pozerať hore, lebo som mal výšku tri a pol metra.
A ty ju ľúbiš? Tá vaša láska ma vždy prekvapovala. Najprv sa milujete, a potom sa idete pozabíjať. O čom to vôbec je? Alebo sa zmenila? Možno si sa zmenil len ty. hovoril som dalej a pri tom sa mierne usmieval.