Search for Suzuki

Isawa

Pri východe z Konohy sa k nám pripojil Shirokami, ktorý tam už čakal.
Rozhodol som sa, že Ikitu berieme zo sebou, lebo Suzuki by určite neprišla do Konohy, a zbytočne by sme sa sem vracali.
Najprv by som zašiel do Idenu, pozrieť či tam je. Mám však pocit, že budú veľké problémy. Maszata kľudne zabil Ikitu, a Suzuki sa vôbec neobjavila potom.... mám zlé tušenie. Rýchlo! povedal som Kujovi a Shirokamimu, a nasadol na svoj lietajúci hadí summon. Ikitu som položil za mňa, a riadne ju upevnil.
Shirokami prikývol, že je pripravený a ja som teda vzlietol, smer sídlo Idenu.

Kuja

Snažil som sa nepozerať na Ikitino telo a chcel som sa presnevčiť, že všetko bude dobre...
Ale stále mi po rozume chodili nepríjemne Suzukine slová o Ikitiných činoch...
Keď Isawa povedal, že budú problémy, tak som sa len zamračil.
Spravíme všetko, čo sa bude dať. Všetko. zdôraznil som.
Nechcel som sa radšej zbytočne vyčerpávať, tak som nasadol na hadí summon za Isawu a vzlietli sme...

Isawa

Každou minútou ktorá prejde sa naša práca sťažuje. oznámil náhle Shirokami.
U členov Hoshiyama klanu je to inak s oživovaním. Dajú sa totižto oživiť len pokiaľ v nich je ešte Heiwaton čakra, ich vlastná. Teda nemôžem tam vložiť moju čakru napríklad. Heiwaton však z Ikity pomaly prchá. Ja to môžem vidieť. Podľa toho ako sa znížil za posledných pár hodín... má Ikita šancu na oživenie ešte... ehm. vysvetľovaľ, ale na konci sa prerušil a pozrel niekam pred seba.
Spýtavo som naňho pozrel.
Tak koľko nám zostáva?
Shirokami zakrútil hlavou, a stále pozeral niekde pred seba.
Približne dvadsať až tridsať minút. Ak dovtedy nenájdeme spôsob, tak... povedal potichu, ku koncu sa mu zlomil hlas. Ikita bola jeho sestra, a aj ked ju takmer nepoznal, mal k nej pevný súrodenecký vzťah.
Sklonil som hlavu a pokynul summonu aby zrýchlil.
Sakra!

Kuja

Č-čo?! povedal som zdesene.
20 minút? 20?!?!
Nemohol si to povedať skôr. sakra?! Mali sme vyraziť skôr!! oboril som sa naňho.
V mojich žilách pulzoval dokonalý des, panika a smútok...
Poďme, pridaj!!
Ikita... Ikita nie...

Isawa

Shirokami len odvrátil od nás pohľad a mlčal.
Ako som čakal, Kuja bol naozaj rozrušený.
Kde SAKRA si, Suzuki?!
Summon ešte viac zrýchlil, ale dosahovali sme už limit.
Sídlo Idenu nebolo daleko, a mali sme ešte chvíľku čas. Veľmi málo času.
Ked už sme prilietali k vchodu, všimol som si že tam stoja dve postavy.
Podľa čakier to bol... bola Suzuki a Maszata.
Tam je! zahučal som na Shirokamiho, a rýchlo zosadol na zem.
Maszata a Suzuki otočil hlavy, všimli si nás...
... tí dvaja sa však nerozprávali ako som si najprv myslel. Suzuki kľačala na kolenách, bola celá od krvi a mala roztrhané oblečenie. Tvárila sa zúrivo, zároveň zničene a ponížene. Maszata stál nad ňou, v rukách mal dva čakrové skalpely, a ruky rozprestieral akoby chcel zasadiť finálny úder, jediným švihnutím by urobil to isté čo Ikite, len spredu a dvoma skalpelmi.
Kuja, rýchlo! postrčil som ho surovo dopredu, ked som si uvedomil čo sa tam deje. Ja som sa musel postarať o Summon, a zložiť Ikitu. Suzuki zostávalo len pár sekúnd...

Kuja

Skutočne mi to nemusel hovoriť...
Zareagoval som totiž okamžite...
Lietanie... vyťahovanie meča... aktivácia meča... všetko trvalo len pár sekund...
V lete som na Maszatu zaútočil aktivovanou Reipiou, konkrétne rovno do hrude...
Nemal som čas na nič iné... Ani na jutsu ani na summon.

Isawa

Maszata si nás síce všimol, a chcel to so Suzuki rýchlo ukončiť, aby sa mohol venovať nám, no Kuja mu to prekazil. Stihol do dráhy Kujovho meča vložiť skalpel, a tak ho aspoň zabrzdiť. Maszata rýchlo odskočil a jednoducho začal unikať preč. Bol pravdepodobne vyčerpaný z boja proti Suzuki, a uvedomil si, že proti nám spoločne nemá šancu.
Kuja to stihol. Podarilo sa mu zachrániť Suzuki... kto by to bol kedy povedal.
Výborná práca. pochválil som Kuju a dobehol k Suzuki. Nehovorila nič, vyzerala dosť mimo, a oči jej klipkali. Bola na prahu bezvedomia.
Shirokami! zavolal som ho, a automaticky sa ujal svojej práce. Suzuki vyliečil za pár sekúnd, a doplnil jej čakru.
Na tvár si položila ruky a len tak tam čupela.
Bolo toho príliš.... Maszata bojoval zo Suzuki... to znamená, že Iden má vnútorné problémy... Suzuki prehrala súboj... prvýkrát som ju videl v takomto vážnom stave... navyše prekvapenie z Kuju a Shirokamiho... a bola tam aj Ikita, ktorá potrebovala súrnu pomoc.
Nechcel som zdržovať.
Suzuki, rýchlo, Ikite zostáva pár minút, musíme si pohnúť... len polož ruky na Ikitine telo. povedal Shirokami.
Rýchlo zareagovala, a urobila čo jej Shirokami nakázal.
Kuja, Isawa, dodávajte Suzuki veľké množstvo čakry, stačí sa dotknúť jej ruky. Hoshiyama prijatú čakru automaticky konvertuje na heiwaton, a to je to čo potrebujeme. dodal, kľakol si vedľa Ikitinho tela, priložil jej ruky na hrud a aktivoval poslednú úroveň Saibonu. Suzuki spravila to isté, síce s menšími ťažkostami, ale podarilo sa jej aktivovať posledný stupeň. Obom sčerneli celé ruky, objavila sa okolo nich oslepujúca modrá aura, na tvári sa im objavilo vyše desať modrých pruhov. Ich oči sa tiež zmenili, boli vnútri celé biele, trocha ako Byakugan.
Bleskovo som pribehol k Suzuki, chytil ju za rameno a dodával jej čakru.

Kuja/Silver

Pozeral som za utekajúcim Maszatom...
Mal som sto chuti sa za nim rozbehnut, a dorazit ho tam...
Ale potrebovali ma tu...
Premohol som svoju nenávisť a ostal som...
Suzuki vyzerala dosť zničene...
Chytil som Suzuki za druhé rameno a dával jej potrebnú chakru...
Prosím... snáď to vyjde...

Isawa

Netušil som čo sa práve deje, ale mohol som si len predstavovať ako Ikitine telo bojuje.
Možno sa mi to len zdalo, možno som si to namýšlal, no získal som pocit že sa Ikite vracia farba z toho bledého odtieňu.
A čo sa týkalo Suzuki... bola dosť mimo. Shirokami jej dal len základné ošetrenie, a vyzeralo že každú chvíľu nám tu odpadne. Nebezpečne sa kolísala sem a tam.
Vydrž to.

Kuja/Silver

Dodával som Suzuki všetku chakru, čo som len mohol...
No tak... zvládnete to... šepkal som.
Skutočne som bol napätý na maximum...
Iba matne som si uvedomoval, že som práve zachránil Suzuki a nechal uniknúť Ikitinho vraha...
Všetky myšlienky sa sústredili na Ikitu...
Dokážete to... zašepkal som.
Ruka, ktorou som dodával Suzuki chakru, sa mi od nervozity triasla.
Prosím...

Isawa

Nemal som ani tušenia, aký je postup, či sa to podarí a koľko treba ešte čakať.
Suzuki sa začala mierne triasť. Kebyže nie je v Saibon stave, tak odpadne na mieste. Už takto bola dosť vysilená, a toto konvertovanie čakry si tiež vyberalo svoju daň. Nebol som si istý, ako je to so Saibonom, ale vyzeralo, že kým má aktivovaný Saibon, do bezvedomia upadnúť nemôže. Shirokami bol úplne v poriadku, narozdiel od Suzuki sa držal pevne a netriasol sa.
Pozrel som na Ikitu. Nemýlil som sa, bolo to tak.
Vrátila sa jej normálna farba, a dakde som už zazrel aj ružovú.
Výborne.. len tak dalej!
Naša čakra však unikalo do Suzuki veľmi veľa. Ja som s tým nemal problém, lebo Muramasa to istila, ale čo Kuja?
Oživovanie by nebol takýto problém, kebyže to nie je Hoshiyama ktorá má Heiwaton, nie je tak dlho po smrti, a nezabil ju Maszata so svojím špeciálnymi zbranami, alebo Jutsu, ktoré rušilo Suzukin Saibon.

Kuja

Žralo to strašne veľa chakry...
Chakry som mal síce úctyhodné množstvo, ale aj tak...
Oprel som o Suzuki svoju nohu a presmeroval som chakru tam... Dodával som jej chakru cez moje koleno...
Uvolnil som si tým ruky...
Kúsol som sa do prsta a spravil som pečate...
Kuchyose no jutsu
Pred nami sa objavili všetci moji summoni... Shi no Akuma.
Deje sa niečo, pane? spýtal sa Rubicante.
Čo je, boss? spýtal sa Scarmiglione.
Fajn ťa znova vidieť, Kuja. povedal Cagnazzo.
Ách... rada ťa vidím. povedala Barbariccia a žmurkla.
Chytil som opäť Suzuki za rameno a dával som jej chakru tým spôsobom.
Druhú ruku som vystrel smerom ku svojim summonom.
Aj ja vás rád vidím. Teraz rýchlo, jeden z vás ma chytí za ruku, ďalší sa chytí toho ďalšieho a tak. Dodávajte mi vašu chakru, potrebujem ju. rozkázal som im.
Shi no Akuma hneď tak urobili. Vytvorili reťaz, a dávali mi chakru, ktorú som hneď posielal Suzuki.

Isawa

Kuja svoj problém vyriešil svižne, rýchlo a obratne. Jeho summoni, ktorí sa podľa všetkého nazývali Shi no Akuma, dodali reťazovo čakru práve včas. Ja som dalej vyčerpával svoj meč, tomu nerobilo problém dodať koľko čakry som len chcel.
Shirokami mal na to svoje vlastné spôsoby očividne. Vyzeralo, že sa to podarí. Ikita už vyzerala ako živá, zmizly aj modriny, nemala už sivé kruhy pod očami, do očí sa jej vrátila pôvodná farba, vlasom sa tiež navrátila. Nebola ani tak studená, ked som sa jej dotkol aby som to skontroloval. Odhadol som jej teplotu na 25 stupňov... stále málo na život, ale od tých kritických 5 stupňov to bolo teda lepšie.
Náhle sa zo sídla vyvalili Kanuzaku, Weiata a Sephiroth. Očidivne boli po boji, lebo vyzerali mierne zadýchaní a zničený.
Prekvapivo som na nich pozrel. Weiata rýchlo zapečatil vchod do sídla, a pribehli k nám.
Kanuzaku hned pohľadom hľadal Suzuki, a ked ju našiel, vydýchol si. Potom si všimli Ikitu...
Netušil som čo sa stalo, alebo čo sa deje, ale nebol čas.
Suzuki potrebuje vašu čakru! povedal som im.
Weiata aj Kanuzaku priložili svoje ruky na Suzuki.
Prílev čakry sa neuveriteľne zvýšil, a vyzeralo že sme za vodou...

Sephiroth

Dostali sme sa odtiaľ...
Konečne...
Rýchlo som pozeral kde je Suzuki...
Vyzeralo to, že žila... odľahlo mi...
Najradšej by som k nej došiel a objal ju, ale neboj čas...
Isawovi som len prikývol, s chladným výrazom na tvári.
Všimol som si, ako je na tom Ikita...
Rýchlo som k nim došiel a dával Suzuki svoju chakru...
Moja chakra však bola ťažká na prijmanie... bola dosť temná...

Kuja/Silver

Uh... Sephiroth?? pozrel som prekvapene naňho. Toho by som tu nečakal nikdy...

Sephiroth

Pozrel som na zamaskovaného chlapca...
Pozrel som mu do očí a bez okolkov mu vnikol do mysli...

Kuja

Vybavili sa mi zrazu všetky spomeinky z posledného obdobia...
Dopekla... prestaň!!
Naštvanie, priam až nenávisť vo mne vystúpili na povrch.

Sephiroth

Takže tak...
Hm... ahoj Kuja. pozdravil som ho.
Maszata... zabijem ťa.

Isawa

Sephiroth začal dodávať Suzuki čakru tiež.
Také obrovské množstvo čakry som ešte nevidel pretekať nikým.
Dúfal som, že to Suzuki zvládne, jej telo bolo vyčerpané a navyše konvertovať toľko čakry bolo nad sily každého.
Napokon sa Ikita mykla... raz... dvakrát...
A potom prudko otvorila oči a prvýkrát sa zhlboka nadýchla.
Na tvári sa mi objavil šťastný úsmev.
Zvládli sme to!!!
Shirokami deaktivoval Saibon, a Suzuki tiež. Tá hned na to odpadla do hlbokého bezvedomia. Sephiroth ju chytil, aby sa neudrela.
Ikita zhlboka dýchala, a jej pľúca začali po dlhšom čase regulovať kyslík.
Zrak však stále mala zahmlený, bude trvať pár minút kým sa jej vráti všetky zmysly, a bude sa dokázať hýbať, lebo svaly sa prebudili len pred pár minútami.

Kuja

Ikita sa... prebrala...
Prešla mnou totálna úľava, radosť, šťastie...
Usmial som sa...
Ikita... zašepkal som...
Bol som jednoducho dojatý... Kľakol som si k nej a čakal, až sa úplne zobudí...
Najradšej by som ju hneď vyobjímal, ale nechcel som sa jej dotknúť, aby som jej neublížil...
Shi no Akuma sa vyparili... nemusel som ani hovoriť "Vďaka"... pochopili to.

Sephiroth

Ikita ožila... Bol som z toho celkom rád...
Ale Suzuki odpadla... rýchlo som ju chytil a objal...
Zvládla si to... zašepkal som, aj keď som vedel, že to nemohla počuť...
Cítil som jednoducho obrovskú úľavu... zdá sa, že všetko dobre dopadlo... aspoň nateraz.

Ikita

Veľmi dlho som bezcieľne tápala v čiernej tme, a nevedela sa z toho miesta vymaniť. Cítila som ako mi sila ubúda, a ako boli moje sily na pokraji vyčerpania. Spadla som na zem, bezmocne hmatala rukami okolo seba... bol koniec.
V tom sa však niečo stalo... nevedela som čo, ale prešla mnou nová sila, nová energia.
Oslepilo ma prudké svetlo, a musela som rýchlo zatvoriť oči... pohyb nebol tiež možný. Svaly ma neposlúchali...
... čo sa deje?

Isawa

Shirokami sa hned chcel postaviť, ale zapotácal sa a zvalil sa na zem. Tiež bol celkom vyčerpaný - spravil vačšinu roboty, ostatní sme len dodávali čakru. S obdivným pohľadom som pozrel na všetkých troch Hoshiyama, a usmial sa.
Kanuzaku zvýskol - Ikitu dobre poznal, a mal ju rád. Aj ked ho predtým odmietla s tým že už niekoho má. Weiata mlčal a zamračene pozeral na vchod do Idenu.

Sephiroth

Len som držal v náručí Suzuki a pozeral, ako je na tom Ikita...

Kuja

Ikita?? spýtal som sa hlasnejšie,,,
Chytil som ju za ruku...
Nemohol som uveriť, že ju cítim... živú... Bolo to ako sen.



POSUN